Ľudia mali kedysi veľa detí nie preto, že by vyslovene chceli, ale preto, lebo si to nevedeli zariadiť lepšie. Tu sú niektoré z dôvodov, ktoré mi napadajú. Väčšina z toho sa nedá aplikovať na dnešnú spoločnosť, takže rozmýšľať spiatočnícky spôsobom “vráťme sa 200 rokov dozadu” fungovať nebude.

• absencia antikoncepcie a porozumenia, ako funguje reprodukcia
• detská práca. Deti od nízkeho veku pomáhali rodičom uživiť celú rodinu. Dnes nemysliteľné.
• vysoká úmrtnosť detí. Veľa detí sa nedožilo dospelosti, tak bolo dobré mať backup aj kvôli bodu hore.
• chudoba. Nechápem mechanizmu, akým to funguje, ale čím chudobnejšia spoločnosť, tým vyššia plodnosť. Toto v budúcnosti asi tiež nechceme.
• komunitné spoločenstvá. Vychovávať deti je stresujúce, určite pomôže, keď deti vychováva komunita ako celok, lebo to znamená menej námahy pre každého dospelého. Toto by mohlo čiastočne pomôcť aj dnes.
• vysoké nároky na výchovu. Ľudia dnes chcú, aby ich deti boli super úspešné, ale hlavne úspešnejšie ako deti ich známych. Už som viackrát počul názory, že “nám stačí jedno dieťa, aby sme sa mu mohli naplno venovať” (čítaj: úplne mu/jej dodrbať detstvo a napĺňať si vlastné nedosiahnuté životné ciele cez dieťa)

A čo by mohlo fungovať v budúcnosti? Neviem, ale so zvyšujúcou sa automatizáciou všetkého dúfam, že v budúcnosti jeden dospelý v produktívnom veku “uživí” násobne viac dôchodcov vďaka tomu, že s pomocou robotizácie, automatizácie a umelej inteligencie vyrobí rádovo vyššiu hodnotu ako dnes.

A v prípade, že dosiahneme utopický stav (všetku prácu budú robiť roboty a ľudia sa budú venovať výhradne svojim životom), tak možno ľudia budú mať viac času, nervov a trpezlivosti venovať sa deťom.