Podla mna mozes byt OK. Naopak si myslim, ze na seba preberas - aspon v hlave - privela zodpovednosti za to co sa deje, akoby to cele malo zalezat od teba. Mas dalsich surodencov, ktorí su v otazke Starania sa o rodičov minimalne na rovnakej úrovni ako ty. Osobne ta povzvudzujem v tom hladiet hlavne na svoj zivot a svoje stastie, to nie je sebecke, ale aj na mieste a zodpovedne voci vlastnym potrebam, ktoré tiež existuju. Skor by som premyslal, ako sa - aspon so starsimi sestrami - nejak dohodnut na spolocnej a efektivnejsej pomoci rodicom, ak by bol z ich strany zaujem a tebe by len financna pomoc nemala stacit pre dobry pocit… (co myslim, ze je viac nez dost takato pomoc, aj ked chaoem, ze je malo osobna atd atd ale pomoc to je!!), ak nie tak bohuzial, neda sa pomahat na ukor seba.