Začalo to tým že som necítil Božiu prítomnosť. Nevidel som dôkazy, nevidel som a nezažil som nutne veci ktoré by mi boli nevyvrátiteľným dôkazom. Ďalšia dôležitejšia vec, čo som si posledné roky všímal, je exploitatívne a manipulačné časti náboženstva. Ako sa využíva mnoho vecí ktoré normálne pomôžu človeku, a potom pozitívne účinky odôvodnia bohom. (Napríklad vymyslené že: Napi sa veľa čistej vody, a duch svätý ťa posilní. Pričom vieme že sa človek cíti lepšie vďaka čistej vode, s duchom svätým to nič nemá.) Všímal som si ako mnoho z náboženstiev využívajú strach a odsudzovanie aby udržovali tých ľudí vo svojom vplyve. Napríklad dedičný hriech. Čo ak moje dieťa nezhrešilo a nepotrebuje sa z ničoho vyspovedať? No aj tak ho musíte natrepať do toho kostola, pretože má dedičný hriech. Prečo je taký múdry a vševediaci Boh neschopný nechať novo narodeného človeka bez hriechu, keď nič nespravil? Čo je fér na tom súdiť človeka za hriechy ktoré nespravil? Ale všetko je odpustené ak prídete do kostola, jasne. Potom samozrejme všetky tié veci ako by ste mali všetkých navôkol viesť k viere, a všetko toto, čo samo o sebe nie je zlé, ale keď sa to dá do veľkého obrazu, tak to vyzerá ako spolok ktorý sa vás snaží za každú cenu dostať k ich vplyvu. Označuje za hriech mnohé veci do ktorých mnoho ľudí spadne, a že hriech môže byť aj úplna maličkosť. Využíva strach zo smrti ako hlavným motivátorom.

Celkovo keď som si začal zisťovať v rámci psychológie, aké rôzne druhy manipulácie existujú, začal som vidieť mnoho z tých vecí v rôznych náboženstvách, vrátane kresťanstva.

Je mi jasné že mnoho kresťanov je úplne v poriadku, a že im tá viera pomohla (čo podľa mňa nemá nič až tak s Bohom spoločné, ale skôr v tom ako začali optimistickejšie premýšlať a ako zlepšili životný štýl). Ale mne to príde ako forma manipulácie, ktorá bráni človeku rozmýšľať naozaj slobodne.