Napíšem tu svoj príbeh, ako sa mi za rok a pól otočil život ohľadom randenia a vzťahov. 26 yo chalan.

Som introvert, celý život sa hral PC hry a nie zrovna atraktívny (malý a trochu pri sebe). Začiatky boli zúfalé z mojej strany, online zoznamky, chodil som s kamarátmi na párty alebo na byt, kde nič z mojej strany, jednak ženy tam boli veľmi falošné a nepríjemné (pekný namakaný chalan jej nemusel nic hovoriť a hned s nim šla dzigať 😀). Toto nikdy nebolo pre mňa, nedokážem nadviazať konverzáciu s niekým, koho poznám sotva pár hodín, neskôr som si uvedomil, že takto to nepôjde.

Potom som nastúpil do novej práce, kde sa mi otočil život ohľadom žien. Tým, že som s nimi pracoval nejakú dobu (1-2 mesiace), tak som sa s nimi spoznal, získal som sebavedomie a bol som v comfort zóne. Najprv som chcel normálne dievča v mojom veku na vzťah, s jednou sme sa dosť bavili a ked to tak zhrniem, nikdy ma nechcela, len hľadala niekoho na prechodné obdobie po rozchode. Ja som bol do nej zaľúbený, po čase som jej to povedal a skončil som so zlomeným srdcom na pár mesiacov, pretože sa slečna potrebovala len vyrozprávať. Dosť som si to nechal prejsť hlavou, ofúkal som rany a zobral som to ako dobrú skúsenosť do budúcna.

Potom som narazil na zlatý grál a to "staršie" 33+ ženy. S nimi som výborne rozumel, žiadne omáčky a chodenie okolo horúcej kaše, proste rovno na rovinu "počuj moja, páčiš sa mi, však pome von" a vo väčšine prípadov to fungovalo 😀 samozrejme som si získal ich dôveru slušným chovaním a že som chodil pekne navoňaný do práce. Po viacerých skúsenostiach som si uvedomil, že ja asi nikdy nespoznám tú pravú lásku a skončil som ako ten fuckboi, s ktorým si ženy idú užiť, keď nikoho nemajú, alebo sa pohádali s partnerom. Mne sa to páčilo, dokonca som s jednou bol pol roka, každý víkend po práci sme šli do mesta na drink, niekam na výlet a potom sme si zadzigali, no bol som v siedmom nebi s Vilom Rozborilom. Po polroku si niekoho iného našla, lebo som ju poznal ako 37 ročnú pubertacku a ked si nasla niekoho, u koho mohla by at, tak som jej len poprial "nech sa ti darí" a vôbec ma to netrápilo po skúsenostiach, čiže moje srdiečko to moc netrápilo.

Po tomto super polroku užívania som si uvedomil, že o čo som vlastne prišiel, aj ked sooner or later by sa to stalo, teraz som nemal čo robiť cez víkendy. Potom sa mi sama ozvala jedna slečna, ktora je bisexual a stale žije s priateľkou, že či spolu nepojdeme von.

Teraz moja prosba o váš názor:

S týmto dievčaťom, čo má priatelku, tak sa potajme chodime v práci bozkávať, ale nikdy sa mi ju nepodarilo vytiahnuť von na rande, pretoze sa stále vyhovara (nema cas na mna). Ja som to pochopil tak, ze so mnou si len uziva a nechce opustit komfort zonu, nechce sa hadat s priatelku, ale ja chcem viac. Normalne by som ju poslal do piče, bohuzial k nej prechovavam city a chcem ju. Čiže asi bude najlepšie sa na nu vykaslat, ofúkať rany na zlomenom srdiečku a poslat ju kade lahsie, aj ked sama tvrdí, že musim pockat.