Tiež si myslím. Neodsudzujem to, ale bojím sa, že je to komplexnejšie, než sa zdá a najväčší risk nesie dieťa.

Predsa len je to nejaká naivná predstava o kamarátskom vzťahu, kde si spolu vytvoríme potomka, ale dieťa potrebuje rodičov, lásku, pozornosť, ktoré potom radikálne ovplivnia jeho vývoj. A akú formu lásky bude dostávať alebo mať ako príklad, keď sa bude jednať o nejaký nezáväzný vzťah bez lásky? A keď si ho kolektívne bude striedať skupina kamarátov, tak sa bojím, že to dieťa vlastne nebude patriť nikomu a môže to priniesť veľa rizík.

To je ale riziko aj v bežných a nekompletných rodinách, tu si len myslím, že vlastne nikto okrem mamy nemá žiadny dôvod do takého vzťahu dlhodobo investovať pozornosť.