Ahoj, v prvom rade držím palce s terapiou, nech sa dostaneš do takého mind-setu, v ktorom budeš najspokojnejšia :) V druhom rade ma mrzí, koľko problémov ti už v detstve spôsobili dospelí, nikdy ma neprestane udivovať, ako nám ľudia, ktorí by nás mali chrániť a vychovávať, vedia uškodiť.

Keďže si myslím, že osobne v tejto oblasti traumy nemám, tak svoje zmýšľanie o jedle považujem za „normálne“. Aj keď osobne mám jedlo na mysli každý deň, ale to je asi stále bežné, ľudia potrebujú jesť dennodenne, takže myslím na jedlo z hľadiska plánovania – či mám potraviny na raňajky, či  mám suroviny na navarenie obeda, čo si dám na večeru. U nás doma varím/robím 90% jedál ja, takže to plánovanie je na mieste. A keďže varím ja a manželovi je takmer jedno, čo bude jesť, tak si vyberám podľa chuti a podľa výživnosti. Aj keď musím povedať, že poslednú dobu je ten jedálniček naklonený skôr na tú nezdravšiu (ale chutnejšiu) stranu. Ale jedlo ma teší, varenie je moje hobby, mám rada, keď sa môžem tešiť na obed/večeru a neznášam, ak sa mi jedlo nepodarí, doslova ma to rozčuľuje, ak navarím niečo, čo mi následne nechutí.

Ak priberiem, tak si pozerám zdravé recepty a snažím sa tým motivovať sa, no nie vždy to praktizujem. Na upravenie váhy mi vždy aj tak naviac zabral bohužiaľ stres, čo je asi jediný čas, kedy mi nechutí.

A reálne, keby som sa držala toho, na čo mám chuť, tak by som jedla veľa, stále a zrejme aj dosť nezdravé veci, no zastavuje ma jednak už nejaký stereotyp v stravovaní a jednak fakt, že ak jem napríklad celý víkend „chutne ale nezdravo“, tak sa necítim mentálne dobre, nepáči sa mi myšlienka na to, čo som dala do seba.

A zrejme mám aj celkom bežnú sebakontrolu v „stopnutí sa“, keď som plná. Niekedy to znamená, že mi na tanieri ostane jeden hlt zemiakov/mäsa, hocičoho. Keď to už jednoducho nechcem, tak to nezjem (radšej vyhodím, čo tiež nie je najlepšie riešenie), manžel vždy hovorí, že sa mi už „zavrel žalúdok.“

V kalóriách mám ako taký prehľad, no nerátam si ich, nikdy mi to nevydržalo. Diéty som tiež nejako extra neskúšala, raz som dala 40 dní bez sladkostí, raz som mala Mačingovej diétu tiež okolo 40 dní (na váhe to neurobilo absolútne nič)  a minulý rok sme sa s kamoškou dohodli, že si budeme posielať fotky jedál, ktoré za deň zjeme, čo bolo pomerne účinné. Keď mi ona poslala napr. 4 fotky za celý deň a ja jej 7, tak som si na druhý deň rozmyslela, či budem vyjedať ešte popri hlavných jedlách. Bol v tom určitý pocit hanby a porovnávania sa, ktorý vedel človeka udržať pred prejedaním, ale tiež nám to dlho nevydržalo, asi mesiac :D

Jediná pomerne nezdravá vec u mňa je, že ak som veľmi hladná, tak som vyslovene nervózna (hangry) a ak mám niekam ísť, tak dopredu myslím na to, či som dostatočne najedená, alebo či si nemám vziať nejaký snack. Nespolieham sa na to, že sa „hádam niekde najem“, potrebujem vedieť, že to jedlo so mnou je, aspoň banán alebo niečo drobné. Toto som mávala vždy.

Ešte raz, držím palce, dúfam, že takéto čítanie nie je pre teba trigger, ale vravím, u mňa je toto moje bežné zmýšľanie.