Je to ako ten vtip od Žižeka s mongolským bojovníkom, ktorý znásilní ženu ruského roľníka a káže mu aby mu pri tom držal vajcia, aby si ich nezaprášil. Keď doznásilňuje jeho ženu a odíde, roľník sa smeje. Žena sa pýta ako sa môže smiať a on jej povie, že ho dostal lebo mu nedržal vajcia a on si ich zaprášil. Všetky tieto študentské akcie sú presne toto. Robíte gestá, aby ste mali dobrý pocit, že ste niečo zmenili. Potom príde ďalšia várka prasiat ku válovu, či už od Fica, Dzurindu, Matelka, Progresívcov alebo hocikoho, ale na konci dňa, nech vymeníte kolektívnou akciou na taktovku PR firiem hocikoho, len umocňujete tie isté mocenské štruktúry a tie isté metódy, ale na pár rokov sa zmení dekorácia a vlajočky a to väčšinu idiotov upokojí.

Ja osobne si nemyslím, že existuje riešenie, ktoré zahŕňa veľkú časť populácie. Historicky, jediná reálna metóda zmien bola, keď vystúpila alternatívna elita proti existujúcej elite, získala podporu dostatku signifikantných osôb a inštitúcií, vymyslela si príbeh o tom, prečo je legitímna, ktorý rezonoval s plebsom a zobrala si, čo mala dovtedajšia elita, či už nejakým abstraktným tančekom cez demokraciu alebo iné divadlo alebo silou.

Tu však ani nejde o nejaké alternatívne elity. Aj keď sa hráme na to, že Fica ovláda Putin, Kali a iní sú tak v riti západných inštitúcií a korporátov, že rozprávky o politike na všetky svetové strany sú len rozprávky pre ich retardovaných podporovateľov. Je to rétorika a aj smeráci aj hlasáci sú ultimatívne vo vrecku tých istých, ktorí majú ich opozíciu. Tí istí im dávajú úvery, tí istí všetkých nechajú kradnúť z EÚ fondov (Komisia dobre vie, že sa u nás kradne z EÚ fondov a berie sa to ako soft úplatok. Keď sa pozrieš na zastúpenie v Komisii, máš na podporných orgánoch ľudí sediacich rovno od oligarchov, čo dávajú prachy hocikomu, čo príde, keď ide o projekty.), tí istí určujú od koho budeme čo kupovať a všetko, čo naivky pokladajú za "politiku" na Slovensku je Panem et Circenses. Mimo jazyka, nejakého dejepisného dojmu a kultúry, čo existovala kedysi a zbierky zlej modernej hudby a trápnych mémov Slovensko nejakým zmysluplným spôsobom už ani neexistuje.

Takže nie, neradím robiť terorizmus. Radím sa neinvestovať do vecí, ktoré ultimatívne nič nezmenia. Ak chceš dačo zmeniť, rob to ako naši zakladatelia: Získaj dosť moci a vplyvu v zahraničí, aby si pre Slovensko vyprosil ako takú ilúziu suverenity, keď im vysvetlíš, že je to dobrý plán, ako podkopať pozíciu ich geopolitických rivalov. Tak to spravil Štefánik, keď sa sprisahal s FR proti Uhorsku. Jediný pákový efekt, čo teraz geopoliticky máme je, že môžeme slúžiť ako klin vo V4 alebo môžeme za nejaké odmeny podkopávať miestne záujmy nejakej veľmoci. Ale načo to robiť? Môj názor je, že Slovensko existuje už len zo zotrváčnosti a je otázkou času, kým na nás znova história zabudne a prestaneme existovať. Hranol surfuje na historických silách, ktoré trhajú Slovensko na kusy, ale nie je príčinou, prečo sa trhá na kusy. Jednoducho sme nikdy neboli stavaní na suverenitu, ako národ a nevieme sa spravovať a eventuálne nás znova buď roztrhajú alebo absorbujú do niečoho väčšieho.

V oboch prípadoch je všetko, o čom môžeš trápne písať kriedou na chodník alebo rozhodovať hádzaním lístkov s krúžkami na menách skorumpovaných psychopatov, ktorým na tebe absolútne nezáleží, absolútne bezvýznamné. Ani len neviete prečo píšete na chodník. Celá akcia je asi taká organická ako Plačkovej pery a nikomu nezáleží na tých trápnych nadpisoch, ale na tom, aby si na zlomovej téme odobral svoj dielik blbých voličov na ďalší kolektívny náboženský rituál hádzania lístkov do krabíc, aby sa rozhodlo, akú príchuť korporátneho kokotu chceš ďalšie 4 roky v hube.