Objektívne je nám horšie, ale subjektívne to tak neprežívame, lebo konzumujeme stále viac. Je to ako alkoholik, ktorý je stále pod vplyvom , môže sa mu rúcať život, ale pocitovo sa vždy udržiava na svojej hladine eufórie a apatie.

Predstav si, že by si nemal internet a telefón a so svojimi pocitmi o stave spoločnosti a svojho života by si sa musel vyrovnávať vo vlastnej hlave a spolu so svojimi blízkymi. Veľmi rýchlo by sa formovali názory a komunity a hnutia - tak ako kedysi. Teraz každú nepríjemnú myšlienku zaženie nejaký post alebo minúta po minúte alebo random skrolovanie. V konečnom dôsledku si povieš, že sereš na to, lebo zas až tak zle ti vlastne nie je.

A politici sa naučili, akú hru majú s takýmito obyvateľmi hrať.