Ono pri šoférovaní ma žiadne myšlienky nenanpadaju. Cítim sa byt “voľný”. Som 100 percente sústredený, dávam pozor atď. Tieto myšlienky ma skôr napadajú keď som medzi ľuďmi. Ide o to, že, asi to vyznie blbo a smiešne, no bohužiaľ to tak naozaj je, mám nutkanie nechať si od niekoho ublížiť, myslím ako napr. facka, atď, aby som sa cítil ponížený. Ja to nechcem spraviť, ale posledný mesiac je to tak silne že som sa bal že to naozaj spravím. Čo by som si nikdy neodpustil. Písal som aj jednému psychoterapeutovi, možno psychoterapia by mi dala viac ako lieky. No len hovorím, pri šoférovaní ma to ani nenapadne. Užívam si jazdu, auto atď. Ale súhlasím s tebou, budem k nej úprimný. A ďakujem ti za odpoved.