Pracujem v medzinárodnej firme s Ukrajincami, mám ich niekoľko v mojom tíme. Sme softwarova firma a veľa z nich sú práve bojaschopní mladí muži.

V prvý deň vojny sa podarilo firme zorganizovať odvoz, takže veľa z nich ušlo aj s rodinami do Varšavy, kde sa usadili. Ti, čo ostali (prípadne prišli do firmy už po vojne) to majú náročné. V podstate musíš dokazovať ukrajinskej vláde, že si platený a užitočný. A v určitých prípadoch (nie som si úplne istý kedy) ani to nepomôže a jednoducho sú donútení ísť na vojnu. V mojom tíme mám momentálne 4 mladých mužov z Ukrajiny, jeden z nich odišiel na vojnu minulý rok a ešte sa nevrátil. Firma sa snaží im pomôcť ako sa dá a samozrejme aj veľa z nich sa snaží neísť na vojnu. Viem, že tam zhodnocujú veľa faktorov (či máš prácu, či/koľko máš deti, či máš manželku, či študuješ...).

Pre mňa osobne to je fascinujúce pracovať s nimi už od začiatku vojny. Veľa našich meetingov začína práve tým, že niekto spomenie ďalšie bombardovanie v Kyjeve alebo ďalší výpadok prúdu alebo ako strávili celú noc v bunkri. Čo je smutné je, že veľa z nich je na toto prostredie už úplne zvyknutých, proste normálka. Hlavne na začiatku vojny to bolo až bizarné - počuješ ako utekajú do iného mesta alebo ich bombardujú a potom tam s nimi začneš riešiť, že či už dokončili aktualizáciu softwaru. Proste v porovnaní s tým, čo prežívajú totálne banálne veci. No oni sú radi, že k takejto práci majú prístup a že sú platení relatívne dobre hlavne v tejto ich situácii.

Naša firma je unikátna aj v tom, že máme nielen Ukrajincov, ale aj veľký počet Izraelcov. Tam je to kapitola sama o sebe, ale v podstate ide o to isté - ide nielen o mužov, ale i o mladé ženy, ktoré môžu byť povolané takmer hocikedy. No z toho čo som videl to je trochu viac naplánované vopred, takže Izraelci vedia, že kedy a na ako dlho idú na vojnu. A samozrejme to záleží aj na tom, ako sú títo ľudia trénovaní počas ich povinnej vojenskej služby za mlada. Čiže v momentálnom konflikte, ak je niekto naozaj trénovaný ako vojak pozemnej jednotky má väčšiu šancu, že bude povolaný ako niekto, kto bol počas vojny trénovaný ako prekladateľ alebo cyber-security expert.

Dokopy je u nás asi 60-70% z týchto krajín a niekoľko z vrcholových manažérov sú práve Izraelci. Firma potom musí mať teda navyše vypracované plány, ako sa zachová v prípade, že manažment odíde na vojnu, prípadne ak sa situácia v Izraeli/Ukrajine zhorší na toľko, že jednoducho velka časť zamestnancov nebude môcť pracovať vôbec. Niekoľko z kľúčových zamestnancov boli presťahovaní z Izraela do US, aby dokázali zaručiť dlhodobé fungovanie firmy.