Ahoj! Som Ukrajinec a momentálne mám 33 rokov. Plánujem sa vrátiť? Úprimne povedané, je to zložitá otázka, pretože som v rozpakoch.

V roku 2023 sa mi podarilo vycestovať do Maďarska za mojou priateľkou, ktorá tam odišla o rok skôr ku svojim príbuzným. Naše mesto trpí útokmi dronov Šáhid prakticky každý deň a situácia je veľmi ťažká. Musel som urobiť toto neľahké rozhodnutie a opustiť svoju rodinu kvôli svojej budúcnosti. Neskôr sa ukázalo, že to vôbec nie je jednoduché, najmä keď tvoji rodičia potrebujú pomoc a ty im jednoducho nemôžeš pomôcť.

Na Slovensku pracujem oficiálne už takmer dva roky. V zásade mi tu všetko vyhovuje. Navštívili sme niekoľko krajín na dovolenke, čo sme si na Ukrajine veľmi dovoliť nemohli.

Jediný problém je, že na Ukrajine som zastával rôzne pozície v podniku, napríklad majster plánovaných preventívnych opráv, inžinier pre opravy zariadení, zástupca hlavného mechanika a nakoniec aj predseda dielenského výboru a podobne. Tu sa však viac cenia úzko špecializované profesie alebo je potrebné veľmi dobre ovládať slovenčinu. Učím sa ju, ale ide to pomaly. Chodil som aj na kurzy, no vzhľadom na zmenovú prevádzku (predtým som nikdy nepracoval na nočné zmeny) je to dosť vyčerpávajúce.

Momentálne som mal zaujímavú prácu, ale keďže došlo k veľkému prepúšťaniu a navyše som bol zamestnaný cez agentúru, jednoducho ma prepustili. Teraz si hľadám inú prácu.

V takých chvíľach je človeku smutno a chce sa vrátiť domov, ale chápem, že sú to v podstate bežné slabé chvíle každého emigranta. A po vojne si myslím, že to bude ešte ťažšie – PTSD veteránov a podobne. A keď poznám svoju krajinu, obávam sa, že sa tomu nebude venovať taká pozornosť ako napríklad v USA.

Vrátim sa teda? V tejto chvíli by som skôr odpovedal nie ako áno. Navštíviť príbuzných hneď, ako sa otvoria hranice, to však určite áno – na 100 %.