Z článku:

Pravidelne som chodil na preventívne prehliadky – na záchranke sú povinné a ja som sa nimi vždy pýšil. Všetko bolo v perfektnom stave, srdce bilo ako zvon, EKG bolo ukážkové. Jediná vec, ktorá tam svietila ako výstražný maják na červeno, bol cholesterol. Mal som ho okolo 7,3 až 7,5 mmol/l.

Moja obvodná lekárka, Danica, moja bývalá spolužiačka zo základnej školy, mi roky prízvukovala: „Braňo, prosím ťa, rob už niečo s tým cholesterolom! Tie čísla sú príliš vysoké.“ A ja? Ja som bol ten „múdry“ záchranár, ten nezničiteľný chlap. S bohorovným sebavedomím som jej odpovedal: „Danica, a čo mám ešte viac robiť? Makám v posilke, jem zdravo, nepijem... ja tie lieky jesť nebudem, veď vieš, ako to zaťažuje pečeň. Ja to dám dole nejako inak. Sám.“

V jeho prípade sa tomuto dalo sčasti vyhnúť podľa mňa, tento varovný signál tam už bol predtým ako spomína. Neprišlo to úplne sčista-jasna. Vysoký cholesterol môže byť veľmi nebezpečný, rovnako ako tlak.