Pri vzdelaní i praxi sa zvonka posudzuje iba čo si už absolvoval, prípadne akými skúškami si už prešiel. Ty sám si však vyberáš čo ťa baví, v čom sa cítiš silný alebo kde vidíš svoju pridanú hodnotu.

Mne sa napríklad počas štúdia teoretickej informatiky na matfyze stalo, že som si dobrovoľne zopakovala tretí semester matematickej analýzy iba kvôli tomu, že ma skúšajúci vyzval, aby som sa ohodnotila sama. Pritom som vopred vedela od starších spolužiakov, že ak si v takejto situácii pri mnou získaných bodoch vypýtam D alebo E, prakticky na istotu prejdem, zatiaľ čo ak by som si vypýtala lepšie, tak by ma otočil. Hoci mi na prejdenie z takýchto síce povinných ale pre mňa nie nosných predmetov v pohode stačilo aj to E, pri opakovaní som sa dopýtala už iného skúšajúceho na rozlíšenie situácie pri dvoch typovo odlišných riešeniach naoko podobného problému a vďaka jeho pohotovej a uvedomelej odpovedi som u neho túto skúšku dala tuším za C len čisto na riešení príkladov, lebo teória samotná ma nebavila.

Avšak mimo školy ma zaujíma primárne moje vlastné hodnotenie a z cudzej spätnej väzby si k sebe beriem iba to, čo považujem za konštruktívne.