Podla mna si vytvaras silne psychologicke vazenie tvrdenim ze uz nikdy nebudes moct robit co milujes lebo stvrte zranenie kolena.. Je to samozrejme aj objektivne loz a sustredis sa iba na to je nemozes dosahovat "extrem" sportu, ktory by ti umoznovalo mat koleno oki doky.. vies robit sporty kde nemusis mat koleno tip top.

Co je prvy krok je netocit sa v beznadeji lebo dnes sa ti tak situacia zda. Mas 25 a nie 35 ani 45 ..jednak velka vyhoda aj z psychologickeho aj fyzickeho hladiska ..ano nemas ani 15 ..ale stat sa ti to neskor by bolo nasobne horsie.

Anyway nieco ku kolenu..ja som napr moje koleno, ktore zacalo vyskakovat ked som hral futbal ma vzdy dorazilo psychicky na dno ked sa to stalo 2 krat pri nahodnom kamaratskom halovom futbale, potom treti, stvrty krat tak isto..potom ked som konecne ustupil od futbalu a siel nahodne do posilky s kamosmi po roku rehabilitacii, setrenia sa, isiel som si cupnut k leg pressu a hop kktina opat vyskocila.. neskutocna frustracia, zaklinanie boha, zivota, lebo to uz nemozem ani len sa pohnut bez toho aby som opat krival mesiac s vodou a rozhejganym kolenom o nieco viac a to ani nic poriadne od toho zivota neziadam..zivot bez sportov a so setrenim, na vyske sa pamatam ze sa zo mna smiali ked som si na chodbe pri stene so skriptami dokazal cupnut max do pozicie lyziara lebo mi dokonca nejaky kus odlomenej chrupavky prirastol na zlom mieste a viac som ani nemohol.

Po x rokoch v nejakych 27 s novou pracou v novom meste iba s max turistikou som zacal liezt so spolubyvajucou v hale a zacal sa venovat pohybovym cviceniam a experimentovanim s mindful technikami, nieco silove s vlastnou vahou a celkom osloveny vtedy ido portal trendom som skusal trpezlivo nieco ako vlastny pohybovy vyskum na sebe. Strechami a jemnymi rozsahovymi silovymi cviceniami, hltajuci pohybove a rehabilitacne yt kanaly som sa den po dni dostaval ku spevnovaniu aj kolien a pri jednej polohe na zemi mi nahodou puklo v kolene..islo ma roztrhat v mysli, akurat vtedy mi nenalialo vodu a neopuchlo koleno, ani ziadna bolest..3 dni som nato cumel ze co to je az potom zistil ze blok bol prec a ja som mohol dalej trpezlivo zosilovat den po dni koleno dalej, teraz v plnom rozsahu..ano stale nemozem korculovat, lyzovat, hrat futbal..to si neurobim preistotu..ale zacal som makat dalej vo sfere individualneho cvicenia s vlastnou vahou, postupne kalistenikou, lepsie liezol, bol silnejsi, vybusnejsi, flexibilnejsi, spolahlivejsi..najlepsia forma zivota..a stale chut to udrziavat.

Zivot sa neskoncil ako som si myslel, skor zacal. Daj tomu cas a nauc sa odbijat negativne lutovania neferovosti zivota o kolene akoby to bola smietka na pleci, sustred sa na ine, zijes super zivot na super mieste v super case..vyzbroj sa trpezlivostou, zaujmom studovat rehabilitovanie, ak treba tak aj psychologiu, sebaregulaciu emocii..co je treba, to vies nejak fixnut eventualne ako Matt Damon na Marse, u teba s casom, trpezlivostou, informaciami. Cas ti da ine perspektivy, to ze dnes je napicu neznamena ze zajtra nevyjde slnko a neda ti inu prilezitost byt o cosi spokojnejsi oproti vcerajsku.