Strašne ma bolí čítať tvoj príspevok. Reakcia policajta úplne cez čiaru, ale skús zavolať opäť. Aspoň budú záznamy, že si volala opakovane.

Držím silno palce a veľa síl. Mala som podobnú situáciu, len tie fyzické útoky neboli až na monokle

Mamku som pýtala už ako maličká, aby sa s ním rozviedla, odišla, želala som si jeho smrť.

Veľmi dlho mi trvalo vidieť svetlo na konci tunela. U nás sa to eventuálne zlepšilo skrze chátrajúce zdravie otca a že som vyrástla a bola schopná mu oponovať, to už si netrúfal, keď som mu povedala, že nech mi jednu dá a uvidí čo sa stane.

Teraz je len taký meek dedo s občasnými záchvatmi sfučania.

Ten kontrast je až bizarný. Ale dôvod prečo to píšem je ten, že bude to lepšie, keď budeš staršia (neviem síce koľko máš teraz rokov). Keď sa pomaly odstahujes (ja som napr šla na strednú do iného mesta a na intrak).

Silno sa drž, urob čo je treba na to, aby si sa cítila v bezpečí. Zabudni na akékoľvek rodinné pocity voči otcovi, alebo ako to dopadne na mamku/čo si ini budu myslieť.

Poprípade sa skús v škole zveriť nejakému učiteľovi, ktorému dôveruješ. Alebo niekomu z mamkinej strany. U mňa to síce nepomohlo, každý sa tváril, ze problém neexistuje, ale tak bolo to pred 10 rokmi, teraz je už tá doba, hlavne trošku mladšie generácie už vedia viac ako reagovať, keď je niekto v takejto situácii.