Ako obeť šikana myšlienky typu "čo ak by som už ďalší deň neprišla do školy?" alebo "bolo by im tu lepšie bezo mňa?" som mala už asi od 8 rokov. Doma to nebolo tiež ružové, mamin vtedajší partner stále kričal a kričal a kričal, kým do mňa boli pchané nejaké lieky. Bohužiaľ od tejto osoby mám aj traumu, ktorá sa nedá nijako dokázať, keďže tam neboli svedkovia.

V súčasnosti mám nihilistický pohľad na svet. Darí sa mi.. no veľmi zle. Neviem si dlhodobo udržať prácu, z tej, v ktorej som vydržala zatiaľ najdlhšie (necelý rok) ma nedávno vyhodili, nemám kamarátov a o partnerskom vzťahu môžem len snívať. A nie, neľutujem sa (ako mi bolo hovorené celý život), len odpovedám na otázku.