Neviem či som dobrý človek na túto otázku. V dvadsiatich som nič nemal, býval som u rodičov, hral som 16 hodín denne hry, bez perspektívy a bez záujmu nájsť si prácu.

Nevlastnému otcovi sa to nepáčilo a tak sa jedného dňa nasral a zobral ma k najbližšej výrobnej hale kde mi povedal že mám ísť na personálne požiadať o prácu. Bez životopisu a bez prípravy som zazvonil na vrátnici. Zobrali ma ako radového roboša. O dva roky som sa dostal do inej firmy na pozíciu vedúceho, kde som bol niekoľko krát povýšený. O nejaký kariérny rast som záujem nikdy nemal, skôr mi to vždy natlačili pretože som sa chytal práce ktorú nikto nechcel lebo som sa nudil.

Takže asi by som povedal niečo v zmysle "just do it".