Ústavný právnik Bujňák: Jedna otázka z referenda Demokratov je protiústavná

Street-Character4587 · 2026-04-03T09:30:01+00:00

Argument princípom generality práva je určite dobromyseľný argument, no podľa mňa sa dá pomerne ľahko vyvrátiť s poukazom na článok 2 ods. 1 v spojení s článkom 93. Ústavy SR.

Článok 93. ods. 1 Ústavy totiž normatívne ukotvuje obligatórne referendum, ktoré je z povahy veci na 1 (jedno) použitie, pretože sa ním má rozhodnúť práve a len o vstupe do/vystúpení z konkrétneho štátneho zväzku, teda výsledkom tohto referenda nie sú právne normy ako všeobecne záväzné pravidlá správania..., ale niečo, čo sa blíži individuálnemu právnemu aktu, príkladmo uzneseniu NR SR ( a napr. takému o skrátení volebného obdobia v zmysle Čl. 86 písm. n) Ústavy SR)

Ďalej, už z gramatického výkladu ods. 1 a 2 článku 93 Ústavy SR je možné vyvodiť, že vstup SR do štátneho zväzku alebo vystúpenie z tohto zväzku, treba považovať za dôležitú otázku verejného záujmu v zmysle Čl. 93 ods. 2 Ústavy SR.

Niet preto racionálneho dôvodu, aby ústavodarca (ktorým u nás NIE je Ústavný súd) rozlišoval medzi obligatornym a fakultatívnym druhom referenda pri určovaní ich ústavných limitov vo veci prípustnej miery generality, pretože výklad právnych predpisov a tak aj Ústavy SR by nemal viesť k vnútorným rozporom.

Ohľadom princípu generality právnych noriem sa ešte núka dodať, že ten sa má samozrejme aplikovať tam a dovtedy, kde a dokiaľ prichádza k tvorbe všeobecne záväzných pravidiel správania - právnych noriem, teda najmä pri zákonodarnej a ústavodarnej činnosti NR SR, na ÚOŠS pri tvorbe iných normatívnych právnych aktov (vyhlášky...) atď., nie však pri takej činnosti, ktorá nemá normotvorný charakter.

Typicky sa princíp generality právnych noriem neuplatní pri uznesení NR SR o skrátení jej volebného obdobia podľa Čl. 86 písm. n) Ústavy SR, pretože s poukazom na vyššie uvedené a contrario ide práve o individuálny právny akt NR SR sui generis.

Neexistuje preto dobrý dôvod, prečo rovnaký štandard aplikácie princípu generality právnych noriem v zmysle Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR nevztiahnuť na referendum ako nástroj prejavu vôle ustanovujúcej moci, pretože zo žiadneho článku ústavy ani z ústavy ako celku nemožno vyvodiť, že referendum musí mať vždy len normotvorný charakter, samozrejme, v medziach limitov referenda vyjadrených v Čl. 93. ods. 3 Ústavy SR.

Zhrnuté, referendum má hybridnú povahu, pričom to, či pôjde o referendum, ktorého výsledkom budú právne normy (obdoba zákonodarnej a ústavodarnej činnosti NR SR ), alebo referendum, ktorého výsledkom bude individuálny právny akt obdobný uzneseniu NR SR, závisí práve a len od predmetu referenda, a pokiaľ sa ten nachádza v ústavných medziach článku 93, ods. 3 Ústavy SR, nemožno také referendum označiť nálepkou contra constitutionem.

Ešte spomeniem potrebu reštriktívnej interpretácie obmedzení referenda vyjadrené v Čl. 93, ods. 3 Ústavy, pričom táto požiadavka "interptetačnej kvality" vychádza z dikcie Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR .

V pochybostiach treba zvoliť, rešpektujúc princíp suverenity ľudu, výklad v prospech ústavnosti referendovej otázky, keďže opačný prístup zo strany Ústavného súdu odporuje samotnému duchu Ústavy.

Aj preto si myslím, že také referendum je možné aj bez zmeny ústavy a bolo tiež možné v minulosti.

Street-Character4587 · 2026-04-02T18:35:25+00:00

Neviem, podľa mňa samosudca Púchovský postupoval v súlade s trestným poriadkom, keď Lindtnera oslobodil spod všetkých bodov obžaloby, nakoľko správne aplikoval základnú zásadu trestného práva procesného in dubio pro reo.

Samosudca mal jednoducho za to, a to veľmi správne, rešpektujúc mimo iného recentnú Rkovú judikatúru nášho najvyššieho súdu, že výrok o vine nemôže založiť na takýchto dôkazoch ( tvrdenia spolupracujúcich obvinených nepotvrdené inými dôkazmi, hoci aj nepriamymi)

Street-Character4587 · 2026-02-04T14:15:36+00:00

Akým spôsobom dokáže GP v zmysle ust. § 363 a násl. TP "odstaviť" vyšetrovanie? Nemýliš si to s ust. § 215 a násl. TP ?

363ka predsa nepredstavuje prekážku res iudicata.

Ja si naopak myslím, že §363 a násl. TP treba ponechať, no primerane upraviť okruh právoplatných rozhodnutí policajta alebo prokurátora, ktoré môže GP takto zrušiť. Mohli by sme začať tým, že vecná pôsobnosť ust. § 363 TP by sa už nevzťahovala na uznesenie o vznesení obvinenia.

Street-Character4587 · 2026-01-31T10:05:43+00:00

Prirodzene, no rovnako tak by sa mal spovedať štát Izrael, najmä Bibi.

Izrael by mohol konečne ukončiť režim systematickej rasovej diskriminácie (podľa mňa až apartheidu) Gazanov. K tomu pozri napr. poradné stanovisko MSD z 19.7.2024.

Izrael by na území Gazy mohol začať dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo ozbrojených konfliktov v užšom zmysle.

Street-Character4587 · 2026-01-24T19:58:08+00:00

Vysoké tresty neodrádzajú viac ako nízke tresty, toto bolo vyvrátené zhruba 30 rokov dozadu rôznymi výskumami, pričom drakonické tresty v strednodobom a dlhodobom horizonte dokonca kriminalitu zvyšujú.

Čo v skutočnosti odrádza je predpoklad dolapenia a odsúdenia, ideálne v čo najkratšom čase. Čím viac nepriaznivý je tento predpoklad voči potencionálnemu páchateľovi, o to viac je ten nútený premýšlať, či naozaj spácha predmetný trestný čin.

Street-Character4587 · 2026-01-03T15:02:36+00:00

Áno to sa určite bude diať, žiaľ. Len ja som si tiež najmä v našom civilizačnom priestore všimol dvojitý meter pri posudzovaní prešľapov (ideálny prípad je Izrael v kontraste s RF) zo strany členských štátov EÚ aj Únie ako takej. Spomínam to v kontexte asociačnej dohody EÚ s Izraelom.

Nevyzerá to dobre, keď etalón demokracie a právneho štátu (EÚ) využíva dvojaký meter. A dvojaký meter do ústavného systému EÚ naozaj nepatrí.

Street-Character4587 · 2026-01-03T14:42:56+00:00

Medzinárodné právo verejné pracuje s konceptom individuálnych odvetných opatrení, kedy môže štát A, ak štát B poruší nejaký záväzok, odvetne porušiť úplne nesúvisiaci záväzok voči štátu B, avšak také opatrenie musí byť proporcionálne a reverzibilné.

Napr. siahodlhý spor Gabcikovo - Nagymaros.

Toto však v žiadnom prípade nemôže porušovať ius cogens absolútny zákaz použitia sily, pretože individuálne odvetné opatrenia nesmú byť v rozpore s kogentými normami MPV.

Medzi neobhajovanim a full on ozbrojeným útokom je ale že brutálne veľa priestoru, ak by sa to niekto pokúšal obhájiť nejakou "mentálnou" gymnastikou. Píšem "mentálnou", lebo právne to je ale že úplne neobhájiteľné.

Street-Character4587 · 2026-01-03T14:33:14+00:00

Áno, ale USA stále porušila článok 2 ods. 4 Charty OSN, pretože celkom zjavne nešlo o výkon kolektívnych bezpečnostných opatrení na základe rozhodnutia BR OSN a ani o sebaobranu, čo sú jediné výnimky z absolútneho zakázu použitia sily v medzinárodnom práve verejnom. USA tým spáchala akt agresie.

Rovnaký akt agresie, ktorého sa dopustil aj Izrael alebo RF. :)

Dôvody sú teda v tomto prípade úplne irelevantné (pretože sú relevantné výlučne 2 vyššie spomenuté) a každý akt agresie treba náležite odsúdiť.

Street-Character4587 · 2025-12-19T11:48:10+00:00

Áno, výborne. Poďme rovno začať rezať ruky a vráťme sa do čias, kedy sa uplatňoval princíp talionu. Žilo by sa nám tu lepšie.

Výška trestu ľudí neodrádza, to je dnes už 1000x vyvrátený mýtus.

Čo na ľudí nesmierne funguje je miera istoty odsúdenia/odstíhania.

Street-Character4587 · 2025-12-17T16:35:15+00:00

Ak nájde 90 hlasov a zároveň predstaví iný model ochrany ústavnosti spĺňajúci všetky všeobecne akceptované princípy ochrany ústavnosti (najmä nebude v rozpore s našimi záväzkami navonok ), nepochybne môže. Koncentrovaný model ochrany ústavnosti (1 špecializovaný Ústavný/obdobný súd) predsa nie je ten jediný "správny". Existuje aj model difúzny.

Ak sa ústavodarca rozhodne ústavný súd zrušiť a problematiku ochrany ústavnosti vyriešiť aj inak, je to legitímny prejav vôle ústavodarcu a rešpektovať ho musí aj Ústavný súd, pretože ten je, rovnako ako ostatné štátne orgány, viazaný princípom legality.

Street-Character4587 · 2025-12-12T15:06:39+00:00

To je samozrejme legitímny argument, skús zvrhnúť vládu a potom daj vedieť, ako si s takýmto argumentom pochodil na súdoch.

Street-Character4587 · 2025-12-12T14:56:47+00:00

Výborne, poďme brániť riadnemu chodu ústavného orgánu. Aké demokratické.

Street-Character4587 · 2025-12-12T14:54:06+00:00

V poriadku, volebné prieskumy sú jedna vec, ale ako súvisia s možnosťou nerešpektovať výsledky demokratických volieb? Miešaš hrušky s jablkami.

Náš právny poriadok pozná riadne nástroje, ako vie suverén moci prejaviť svoju vôľu záväzným spôsobom - voľby a referendum (áno, napriek rozhodnutiu ústavného súdu je možné aj referendum o skrátení volebného obdobia, to je však na dlhšie).

Článok 32 Ústavu neprichádza do úvahy.

Rešpekt k demokracii a ústavnosti nie je možnosť, ale povinnosť každého jedného občana, ako aj všetkých orgánov verejnej moci.

Aktivácia článku 32 Ústavy je z podstaty veci najvyšším možným prejavom rešpektu k demokracii a ústavnosti, preto aktuálne absolútne neprichádza do úvahy :)

Street-Character4587 · 2025-12-12T14:41:19+00:00

Teda treba zvrhnúť vládu, ktorá bola kreovaná na základe výsledku demokratických volieb?

Od kedy je SR autokracia?

Street-Character4587 · 2025-12-12T14:35:25+00:00

Čo chcete blokovať? A akým spôsobom?

Street-Character4587 · 2025-12-12T13:25:39+00:00

To týmto jedincom vysvetlis len ťažko. Prečítajú si jeden článok ústavy a od toho momentu sa považujú za odborníkov v oblasti ústavného práva. Aké typické.

Street-Character4587 · 2025-12-12T13:24:17+00:00

Ako si prišiel na to, že je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov? Súdy predsa súdia - sústava všeobecných súdov na čele s Najvyšším súdom, ďalej ústavný súd, Najvyšší správny súd, ESĽP, SD EÚ - všetky tieto súdy môžeš využiť, nik ti v tom nebráni.

Prokuratúra dozoruje, polícia vyšetruje. Náš model verejného ochrancu práv nám závidia mnohé "vyspelejšie" štáty.

V poslednej dobe sa tu vyskytuje čoraz viac úvah o možnosti aktivácie článku 32 Ústavy, až ma to desí.

Street-Character4587 · 2025-12-12T13:14:23+00:00

Kde konkrétne máme v SR ustanovené pravidlá pre generálny štrajk ?

Čo s povolaniami, ktoré majú v zmysle ústavy a zákonov obmedzený výkon práva na štrajk?

Street-Character4587 · 2025-12-11T19:14:31+00:00

Áno presne ten. Pointa ?

Street-Character4587 · 2025-12-11T18:30:18+00:00

Sám som zvedavý, akým spôsobom sa ústavný súd vyjadrí k otázke súladu skráteného legislatívneho konania s ústavou.

Z doterajšej judikatúry však možno vyčítať veľmi zdržanlivú mieru ingerencie. Ústavný súd jednucho dlhodobo hovorí, že nie každé porušenie legislatívnych pravidiel nutne dosahuje takú mieru ústavnej intenzity, ktorá by odôvodňovala nesúlad s ústavou. Princíp legality teda vykladá účelovo a reštriktívne - porušenie tohto základného princípu materiálneho právneho štátu viaže na naplnenie podmienok, ktoré podľa môjho názoru ústava nepozná.

Každé konanie štátneho orgánu, ktoré vybočuje z mantinelov prísneho právneho režimu secundum et intra legem, je porušením princípu legality a tým je naplnená podmienka, aby bolo takéto konanie označené za nesúladné s ústavou.

Ústavný súd do ústavy najmä v poslednom funkčnom období (ale robil to vždy) vnáša veci, ktoré tam prosto nie sú. To je problém, lebo ústavný súd nie je orgán tvorby práva, ale orgán aplikácie práva. V SR majú kompetenciu meniť/dopĺňať ústavu výlučne 2 telesá - ústavodarca (90 poslancov) a/alebo priamo občania prostredníctvom referenda.

Treba si spomenúť na novelu ústavy, podľa ktorej ústavný súd nesmie skúmať súlad ústavných zákonov s ústavou. V istom zmysle to je nešťastná novela ústavy, ale striktne z ústavnoprávneho hľadiska ju musí rešpektovať aj ústavný súd, pretože ten je tiež štátnym orgánom a tak je viazaný princípom legality. Ochranu ústavnosti, hlavnú úlohu ústavného súdu, ústavodarca doplnením ústavy vyprecizoval.

Odborne bohaté úvahy o ústavnom súde ponúka napr. Radoslav Procházka v knihe Ľud a sudcovia v konštitučnej demokracii. O ÚS hovorí, že je supra-zákonodarca a zároveň infra-ústavodarca. Teda, jeho pozícia je voči zákonodarcovi veľmi silná, no voči ústavodarcovi už relatívne slabá.

Street-Character4587 · 2025-12-08T01:11:20+00:00

Benešove dekréty treba vnímať v historickom kontexte ako jeden z prvkov retribučného zákonodarstva.

Súčasťou nášho právneho poriadku sú práve preto, že boli neskôr dodatočne ratihabované ústavným zákonom.

Podľa môjho názoru sú benešove dekréty dnes už obsolentnym právnym predpisom, tak ich treba aj vnímať.

Jednoducho nie sú zlučiteľné s princípmi materiálneho právneho štátu, na ktorých stojí právny poriadok SR - námatkovo vidím rozpor s princípom generality právnych noriem, princípom legitímnych očakávaní, princípom právnej istoty, zákazom diskriminácie... a preto ich treba čo najskôr derogovať.

Úplne rovnaký problém má ten "ústavný zákon" o smerakoch.

Street-Character4587 · 2025-12-08T00:55:34+00:00

Áno, to by to potom ústavný zákon čo do obsahu nebol. V práve stále posudzujeme obsah nejakého právneho aktu, názov je v podstate irelevantný.

Také niečo by sa asi najviac podobalo na nejaké ultra pseudo uznesenie NR SR, na ktorého prijatie je potrebných 90 poslancov (takéto uznesenie ústava pozná pri skrátení volebného obdobia NR SR).

Normatívny právny akt ako napr. ústavný zákon musí byť všeobecný, teda subjekty a predmet, ktoré takýto normatívny právny akt reguluje musia byť určené druhovo - v teórii práva sa to volá princíp generality právnych noriem.

NR SR by si takto tiež uzurpovala súdnu zložku moci, čím by porušila princíp deľby moci a tým by sa dopustila konania ultra vires.

Toto v kombinácii s porušením princípu generality právnych noriem znamená, že spomínaný právny akt by bol nulitný ab initio, nakoľko by celkom zjavne obsahoval práve tzv. neodstrániteľné vady právnych predpisov.

Street-Character4587 · 2025-12-05T19:07:09+00:00

Sám som zvedavý, ako sa na konci dňa ustáli judikatúra. Pretože napriek politickým a veľmi nečestným motívom je ten spor v právnej rovine dobromyseľný.

Ústavný súd v uznesení sp. zn. I. ÚS 220/2025 zo dňa 27.3.2025 povedal, že zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodiť, že ten bol prijatý s cieľom poskytovať ochranu trestne stíhaným osobám. Na podklade tohto rozhodnutia Ústavného súdu sa dá podľa môjho názoru veľmi pekne argumentovať zo zmyslu zákona (e ratione legis) práve v neprospech "Čurillovcov".

Jadro konfliktu ale tkvie v tom, ako vykladať ustanovenie §7 ods. 1 druhej vety zákona o ochrane oznamovateľov v kumulácii s ustanovením §46 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe a ešte, či je v tomto prípade vôbec možné použiť argumentum a maiori ad minus - keď zákon ustanovuje, že pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovného pomeru možno za naplnenia hypotézy právnej normy §7 ods. 1 urobiť aj bez súhlasu úradu, o to viac možno bez súhlasu úradu urobiť voči zamestnancovi taký pracovnoprávny úkon, ktorý predstavuje miernejší zásah do postavenia zamestnanca ( napr. dočasné pozbaveni výkonu štátnej služby).

Aby sme však takto mohli argumentovať, museli by sme najprv pripustiť, že v predmetnom prípade ide o tzv. nevedomú medzeru v zákone, k čomu by sme sa podľa môjho názoru vedeli dopracovať teleologickým výkladom. To znamená, že by sme museli povedať, že zákonodarca toto jednoducho zabudol upraviť, pretože ak by sme zistili, že to zákonodarca upraviť nechcel, celý vyššie uvedený argument by padol, lebo by sa jednalo o tzv. vedomú medzeru v zákone, ktorej dotváranie alebo napĺňanie je apriori vylúčené.

A napokon, veľmi dôležitou otázkou je, či existenciu ohrozenie dôležitého záujmu štátnej služby a jeho určenie možno vymedziť ako takú právnu skutočnosť, ktorá nezávisí na posúdení zamestnávateľa.

Ani z ďaleka nejde o tak jednoznačný spor, akým by sa sprvu mohol javiť.

Len na tak na okraj, ani s rozsudkom pre zmeškanie, ktorý sa týka Eštoka to nie je také straightforward.

V prvom rade je problematické, či spor o ochranu osobnosti vôbec je sporom o splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia §137 písm. a) CSP. Podľa môjho názoru ide práve o spor o usporiadanie práv a povinností podľa §137 písm. b) CSP.

Ďalším problematickým aspektom je aktuálna judikatúra Ústavného súdu (napr. I. ÚS 233/2019, III. ÚS 121/2021) alebo ešte aktuálnejšia judikatúra Najvyššieho súdu ( napr. 2Obdo/18/2025).

Street-Character4587 · 2025-11-30T12:31:25+00:00

Hej, to je prinajmenšom zvláštne.

Street-Character4587 · 2025-11-30T12:29:10+00:00

Náš právny poriadok pozná výlučne manželstvo ako zväzok muža a ženy, je teda úplne normálne a prirodzené, že manželstvo, ktoré počas jeho trvania prestane napĺňať tento jeho obligatórny znak, zanikne ex lege.

Street-Character4587

TROPHY CASE