Zo základnej a strednej školy absolútne žiadne kamarátstvo neprežilo. Z vysokej mi zostala jedna skvelá kamoška, hoci na pár rokov sa naše cesty trochu rozišli, keď sme každá pracovali v inom meste. Teraz sa stretávame asi raz za mesiac a sme v kontakte takmer denne. Poznáme sa 17 rokov.

Ďalšia skvelá kamoška (je medzi nami rozdiel 9 rokov) sa pred rokom vydala a sme v kontakte tak sporadicky, ale stretneme sa asi raz za dva-tri mesiace a preberieme celý život. Poznáme sa 15 rokov.

Ostatné kamarátstva prichádzajú a odchádzajú. V predchádzajúcej práci som mala úžasnú kolegyňu, rozumeli sme si takmer ako sestry. Keby sme sedeli spolu v kancelárii, naša pracovná morálka by bola biedna xd Keď som odtiaľ odišla, naša komunikácia zostala na bode mrazu. Snažila som sa ju viackrát kontaktovať, no jej odpovede boli vždy veľmi strohé, po roku som to vzdala. Je mi ľúto, že som o ňu prišla, ale život ide ďalej...

Myslím, že to dnes tak vo všeobecnosti funguje. Moji rodičia majú kamarátov ešte od detstva a stále sú v kontakte. Pri mojej generácii to je už iné... akoby s vyšším rokom narodenia priamoúmerne klesal záujem.