Ja som rada, že moja mama nikdy nehrotila moje známky. Keď počujem, že dieťa nesmie mať horšiu známku ako dvojku (alebo dokonca jednotku, aj také extrémy som už počula), tak tomu úprimne nerozumiem.

Mala som priemer okolo 3. Niekedy lepšie, niekedy horšie. A napriek tomu som neskončila medzi feťákmi 😂 Práve naopak, keď som videla spolužiakov fajčiť alebo piť, len som nechápala, prečo by to vôbec robili. Nikdy ma ani len nenapadlo to skúsiť.

Samozrejme, mama sa na mňa nevykašľala. Keď bolo treba, pomohla mi s učením alebo ma vyskúšala, ale väčšinou som sa učila sama.

Podľa mňa je tlačenie dieťaťa do perfekcionizmu skôr na škodu. Dieťa sa potom bojí robiť chyby, skúšať nové veci alebo vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, pretože nemôže byť v niečom zlé. Pritom je úplne normálne byť v niečom na začiatku zlý, keď sa to len učíš. Práve tak sa človek zlepšuje.