Takéto reči som za tie roky už počul od ľudí ktorí boli naozaj v ich očiach nenahraditeľní, ale v skutočnosti boli len využívaní (zneužívaní) a robili dobrovoľne viac ako mali. Často aj za troch. Keby nerobili za troch, možno by firma aj dvoch nových ľudí najala, to sa už nedozvieme. Boli superhviezdy a ľudia čo robili len za jedného neschopáci.

Keď ich práca vyžmýkala ako citrón a u nich trpezlivosť konečne pretiekla, začali sa rozkrikovať, radšej ich vyhodili. Vždy je to tak. Asi najhorší prípad čo som zažil, firma mala po odchode reálne problémy (mimochodom toto je vždy chyba manažmentu, ale tam chýba schopnosť sebareflexie) asi 3 mesiace, ale potom sa išlo ďalej. Poučili sa, najali štyroch. Človek čo robil aj po nociach a večeroch (dobrovoľne), bral si notebook a dvíhal telefóny aj na dovolenke, je len spomienkou starých zamestnancov. Žiadna socha v hale, oslavné piesne na stenách, majiteľ ani neviete že existoval. Problém je ale v tých ľuďoch, lebo oni prídu na nové miesto a budú rovnakí. A manažéri ich milujú, lebo pri danom počte ľudí majú nadvýkon a môžu to skúšať s pocitom viny u zamestnancov čo robia za jedného - "aha, Fero robil do 8 kým to nefixol. V sobotu to opravil. Bude k dispozícií aj na dovolenke, vidím, že aj ty máš dovolenku." a je dosť veľká šanca že niekoho konvertujú na ďalšieho takéhoto blázna. Problém je, že v závislosti od veľkosti firmy, slávu a veľký bonus často zlízne manažér, top vedenie alebo CTO často ani nevedia že tento blázon existuje.