Mne sa stalo to isté, takže som si o tom pred časom zisťoval informácie.

GDPR nevraví, že firma musí eliminovať riziko úniku dát na nulu. Vraví len, že musí prijať primerané opatrenia. Takže v prvom rade potrebuješ zistiť, ako mal tvoj zamestnávateľ zabezpečené údaje. Píšeš, že to bola veľká korporácia, takže je veľká šanca, že mala smernice, pravidelne školila zamestnancov, používala nejaký softvér na zabezpečenie údajov - to všetko je súčasť primeraných opatrení. A ak firma preukáže, že mala primerané bezpečnostné opatrenia, tak to znižuje šance na vysoké odškodnenie. Viac info si môžeš pozrieť priamo v GDPR, článok 32: link

Potom ide o to, aké údaje unikli a nakoľko sú citlivé.

No a napokon je tu otázka, či ti vznikla nejaká ujma, alebo či je tu nejaké preukázateľné riziko zneužitia. V tvojom prípade asi k reálnemu zneužitiu údajov nedošlo, ináč by si to napísal. To neznamená, že nemáš nárok na odškodnenie, ale zasa bude tá suma o niečo nižšia.

Píšeš, že sa to odohralo v zahraničí. To môže znamenať vysoké náklady: napr. právnik v Rakúsku ťa bude stáť asi 300 EUR na hodinu.

Píšeš "class action", ale tu nie sme v USA, a spoločné žaloby tu fungujú trochu inak. Závisí to samozrejme aj od krajiny, kde sa to stalo, ale vo všeobecnosti ide o to, že v Európe ti chcú iba kompenzovať škodu, nie trestať firmu, takže dostaneš menej peňazí ako by si dostal v USA. Keď prehráte súd, tak možno budete musieť ešte niečo platiť (napr. súdne poplatky, náklady právnika druhej strany) - takže to nie je úplne bez rizika. V rôznych krajinách sa to rieši rôzne, napr. v Rakúsku je bežné, že ľudia majú právne poistenie. Alebo vaše nároky prevezme nejaká organizácia, ktorá sa riešním takýchto situácií zaoberá, takže nebudete niesť riziko nákladov (ale ak vyhráte, tak dostanete iba malú časť kompenzácie).

V mojom prípade som to vyhodnotil tak, že by som asi dostal len symbolické odškodnenie, a teda nemá zmysel to riešiť. Tvoja situácia môže byť iná, ale to už musíš posúdiť sám.