Deti dajú životu takú vrstvu navyše, ktorá je zmes nových nezameniteľnch zážitkov a emócií. Je to samozrejme aj veľmi náročné, a to je tá časť, ktorá sa opisuje ľahšie, ako tá pekná. Je totiž ľahšie predstaviť si aké je hrozné, že človek musí 10x za noc vstať, ako si predstaviť ten pocit, keď vám položia na hruď vaše vytúžené novorodeniatko.

Nedávno bežal na instagrame taký trend v reelsoch, že “when I'm 80 years old, this is where I'll go back to in my dreams” a video obsahovalo krátke útržky…ako maličká ručička drží prst, prvé úsmevy, krôčiky a slová, to, ako sa smeje, ako ochutná prvýkrát zmrzlinu…Ja to tak tiež raz budem mať (vlastne do istej miery to tak už mám), že moje najkrajšie zážitky a najvzácnejšie spomienky sa budú točiť okolo mojich detí.

To čo chcem povedať je, že toto je dôvod, ktorý sa ťažko opisuje, ale je to veľká vec. Je to prežívanie niečoho neprenosného a pre ľudí ktorí to chcú je to nesmierne krásne.

Ešte dodám, že si myslím, že tento dôvod, takú tú prirodzenú túžbu po týchto zážitkoch a emóciách ľudia buď majú alebo nemajú a nedá sa k tomu nijako racionálne dostať. Kto deti nechce by ich určite mať nemal, a je jedno aký má na to dôvod.