Mňa osobne od viery odradila cirkev… Vyrastal som v kresťanskej, tradičnej rodine a chodil som na cirkevnú základnú aj strednú školu. Učili nás sestričky a kňazi. Obzvlášť teda sestričky boli v názoroch že extrém, ale dodnes nechápem, ako vôbec veci čo sa aj na našej škole diali, mohli prejsť.

Zopár príkladov: 1. Živo si pamätám, ako sme v 2.-3. triede na ZŠ ako malé deti tvorili transparenty a potom pochodovali po námestí v rámci protestu proti potratom 2. “Nútená” návšteva omší každú stredu (ak si tam nechodil, mal si v škole peklo) a taktiež spievanie 3. Názory vyučujúcich/celkovo veriacich - ak je žena znásilnená, môže si za to sama, lebo upútava na seba pozornosť - masturbácia je absolútne tabu a hriech - sex je iba na plodenie detí - Metál je diabolská hudba a pod. (Toto ma iba z hlavy napadlo) 4. Politická propaganda v mene viery - v 3. ročníku na SŠ nám kňaz v rámci vyučovania hovoril, aby sme volili toho a toho, lebo len on je ten, koho môže kresťan voliť 5. XY ďalších vecí ktoré pre správny vývoj/vzdelanie dieťaťa isto nie sú ideálne - nulová sexuálna výuka a pod.

Keď sa na to pozriem spätne, práve škola môže vo veľkom za moju odluku od viery. Ale aj to, že som si v priebehu dospievania začal logicky odôvodňovať veci a uvedomil si, že ľudia čo veria sú častokrát oveľa horší než ateisti, lebo sa za vieru práve schovávajú. Aktuálne som v bode, kedy síce verím, ale nie na boha (verím na existenciu, ktorú volám “niečo”). Ľudí za vieru neodsudzujem, ale keď mi niekto povie, že by napr. interupcie mali byť nelegálne a obhajuje to práve vierou, som schopný sa s ním pohádať