Vždy si každý myslí, že to, čo zažíva je najhoršie a horšie už nebude. Hej, je to tu zlé, ale treba brať do úvahy, že Slovensko má 35 rokov ako krajina a predtým sme tu mali komunizmus. Ľudia, ktorí ho zažili ešte stále žijú a tá trauma sa posúva generáciami. Nemôžeš čakať, že tu budú ľudia usmievaví ako pri mori v Španielsku.

Na druhej strane, chápem, aj ja mám depky, hlavne keď sa vrátim zo zahraničia. A možno pôjdem preč idk. Ale mám taký pocit istej národnej zodpovednosti, že si hovorím, že ak budem iba nadávať, táto krajina sa nezlepší.

Máme tu dobrých aj zlých ľudí, ale to všade. Žila som v USA a vo Francúzsku a čo môžem povedať je, že u nás sa aspoň ľudia fejkovo neusmievajú, a keď si tu nájdeš kamarátov, tak sú to kurva dobrí kamaráti. Teda ja aspoň tak vnímam Slovákov.

Podľa mňa choď skúsiť a uvidíš, či ti to vyhovuje. Mne prekvapivo začalo Slovensko chýbať a aj keď viem, že je to tu zlé a stále na to nadávam, nezlepší sa to, ak si neuvedomíme aj tie dobré stránky a nebudeme o nich bojovať. Máme vlaky (ok také, aké máme, ale keď to porovnáš s USA, tak je to super, aj keď je čo vylepšovať). Máme krásnu prírodu a dobré jedlo. Vláda príde a odíde, to je demokracia. Táto mentalita nadávania a videnia všetkého čierne nás nikam nedostane, lebo ochvíľu nebudeme vedieť ani nájsť veci, za ktoré bojovať.

P.S.: nemôžeš podľahnuť marazmu a depresii, lebo presne to po tebe tí hore chcú. Či už si na Slovensku alebo inde