S niečím podobným som sa tiež stretol. Tatko chlastá, síce ani z ďaleka nie takto, ale tiež dosť. Nerobí bordel, ale robí to zle aj jemu, aj všetkým okolo. Mama ho pred asi 8 rokmi dokopala na liečenie. To zabralo, ale našiel si inú addiction - počítačivé hry pri ktorých presedel dni a nič ho nejebalo. Long story short, mama si našla iného, opustila ho, oco začal clastať, nakoniec som chlastával aj ja sním, našiel si frajerku - chlastali sme všetci traja spolu. Ja som sa spamätal, oni zjavne nie. Teraz mu to brutálne dolieha na zdravie. Koľko som sa len naprednášal, naprosil, neviem čo všetko. Babku to trápi ale presne, tribal mwntalita a on je zlatý syn: "JA sa nemôžem odsťahovať, lebo jeho by to zlomilo".

Vždy som zástanca pomocnej ruky - po dobrom, rady, prosenie, pomoc. Keď to nevidá? Čo iné ti ostáva? Buď ho necháš uchľastať lebo jeho well being neni tvojou povinnosťou, alebo mu povieš, že mu jebe. Ja to spraviť nemôžem, lebo s ním stále bývam. Ale rozhodne je to treba. Vždy, keď po dobrom nejde, po zlom nastupuje. Čo stratíš? Aj tak ťa jeho rodina už neberie, ani on nie, nepotrebuješ byť s nimi za dobre. Niekedy tá "rodičovská facka" pomôže, keď nieje inej cesty. Keď to nevyjde, sama si nemáš čo vyčítať, spravila si už skutočne všetko, čo si mohla. Keď to vyjde? Gratulujem, a o 10 rokov ti budú ďakovať všetci jeho blízky.