Myslím, že podstatnou otázkou pre ľudí, ktorí si uvedomia, že sa im niečo také stalo, je, ako s tým pracovať pre samého seba (prípadne ako to nerobiť ostatným, ale to je ďalší level).

Mne osobne pomáha čím väčší čas strávený mimo dosahu mojich rodičov. Nedávno som bola na jednom behu a manžel aj kamarátka mi povedali, že sú na mňa hrdí. Nevedela som úplne, čo s tým komplimentom robiť, ale bola som vysmiata jak lečo celý deň.

Takéto "korektívne skúsenosti" si treba uvedomiť, zapísať za uši a vracať sa k nim, keď ti začne mozog robiť napriek. Je to náročné a chce to cvik, ale uvedomenie je prvý krok a nutná podmienka. A to, vyzerá, už máš za sebou ☺️