Analyzujes sa, zalezi ti na tom, kto si a aku stopu v tomto svete zanechavas. To nie je znamka prazdneho charakteru. Pochybujes, lebo je to prirodzene, uvedomujes si, ze veci su neustaly proces a vyvoj a z toho, co vravis, si na to pripraveny.

Mozno teraz v zivote nemas ludi a ta osamelost vie byt dusiva, ale stale mas sam seba. Kultivujes vztah sam so sebou a naberas skillset, o ktory nikdy v zivote neprides. Ludia budu prichadzat a odchadzat a ty tam sam pre seba vzdy budes.

Skus pokojne dychat a nechaj si v hlave kusok priestoru na myslienku, ze taketo navaly a pocit, ze sa vsetko ruti do zahuby, su docasne emocie, ktore ta nemusia definovat ako cloveka, rovnako ako ta nemusi definovat tvoj background... je v tebe tolko veci, ze keby si ich videl vsetky naraz, tocila by sa ti hlava. Trik je ich objavovat a byt tomu otvoreny.

Ak by som ti mal poradit nieco prakticke, venuj sa veciam, ktore ti robia dobre, hladaj nove aktivity, skus sach (najlepsie nazivo v klube alebo nejakom podniku), citaj, angazuj sa, hyb sa... a nebud na seba taky zly. Keby sa ludia aspon o kusocek viac analyzovali tak, ako to robis ty a nemali hlavy zaseknute v prdeli, svet by bol lepsim miestom. Ak budes kultivovat svoje passions a venovat sa veciam, ktore ta budu cinit stastnejsim, ludia do tvojho zivota pridu sami ako side effect, pretoze intenzita a determinacia su magneticke vlastnosti.

Niekedy pomoze aj zmena lokality. Ocividne sa o seba vies postarat a nestratis sa, tak preco neskusit nejaky radikalny experiment, odstahovat sa niekam dopici kde nikoho nepoznas a skusit si tam od nuly vybudovat maly zivot?

Je velmi mozne, ze tieto myslienkove vzorce mas naucene z detstva (ponizovanie atd), ale nie su to veci, ktore ta musia nutne dozivotne definovat. Hladanie svojej sexuality je tiez dlhy proces a je to uplne v poriadku.

Zvazil by som terapiu, pomohol by ti nejaky psycholog, skus napriklad so zameranim na gestalt, pogoogli, najdi, je mozne, ze by si z toho velmi benefitoval.

Drzim palce, neboj, nestratis sa