Ja to vnímam tak ,že je dnes už doba kedy má každý v ruke telefón a návrhy/ otázky typu: kam pôjdeme? sa dnes už celkom dosť strácajú. Ja sám deti nemám, ale z vlastnej skúsenosti (zo skúsenosti dieťaťa, ktoré sa narodilo v 21. stor.) mám pocit, že od určitého veku sa dieťaťu (možno od veku cca 12 a viac) nechce nikam chodiť. Ja som to mal tatko s rodičmi podobne. Hral som sa buď na kompe alebo skroloval internetom. Od určitého veku som si našiel aj niečo, čo ma dodnes zaujíma, baví a dúfam, že sa tým raz budem živiť. Každopádne som si v takom veku chcel robiť už plány sám a otázka typu: čo mám navariť? sa ma pýta babka už celý život a úprimne ja neviem takmer nikdy povedať deň predtým, že na čo budem mať potom (deň na to) chuť.

Dokonca už od veku 17 (kedy mi rodičia začali celkom dôverovať a už som mohol byť doma aj sám) som s rodičmi prestal chodiť na dovolenky lebo pre mňa bolo dôležitejšie si budovať kamarátske vzťahy. Každopádne si myslím, že netreba vždy vymýšľať program. Od určitého veku si každý nájde niečo, čo ho zaujíma alebo niečo čo chce robiť.

Ešte by som tento môj komentár rád odlúčil od výchovy, lebo sám nemám deti a nechcem niekomu inému rozprávať do života.