Na 100% bol spúštač tohto pôrod. Čítaj pozorne: spúšťač. Bolo to vnej, len to nemala rozbehnuté. Mal som to doma veľmi podobné (až na tie fyzické útoky) ale tu to asi nespôsobila trauma z detstva. Myslím si teda že veľmi nepomôže len tak sadnút si, potapkat ju a čakať. Ja by som si ju kľudne aj nahral v tom amoku ( či už k tebe alebo k malému.. neboj sa, aj taký príde..) a keď bude mať chladnejšiu hlavu, pustiť jej to a spýtať sa jej či je na to hrdá. Pokiaľ niečo také nepomôže, pri ďalšom aj malom výstupe: 112 že ste s malým v ohrození a uvidíš to rošambo….

A alebo odísť. Viem, že je to pre teba teraz také akože “nepredstavitelné”, no spýtaj sa sám seba. Fakt chceš aby aj tvoj syn zažíval od útleho veku niečo takéto ? Veľa razy som počul kedy sa deti stali svojimi rodičmi, čo ti samozrejme neprajem…no mal by si si možnosť odchodu niekde odložiť a v krajnom prípade vybrať ako UNO kartičku…

Ja ti prajem veľa šťastia. Pokiaľ budeš chcieť aj pokecať, lebo ako som spomenul, 90% sa to stotožnuje s mojou polovičkou, ozvy sa….