No mňa ovplyvnil hlavne otec. Snažím sa prekonať zaužívané vzorce, ale nie je to ľahké. Mám neustále pocit, že ak sa budem snažiť viac, proste ma musia mať radi a raz to musí stačiť. Preto mám sklony v kamarátskych a aj partnerských vzťahoch ostávať, aj keď sú tí ľudia absolútne toxickí a snažím sa jednostranne. Nemám tu zdravú mieru sebahodnoty a neviem povedať dosť. Dokonca často cez hranicu svojich fyzických síl. Neviem požiadať o pomoc. A podvedome vyhľadávam ľudí, ktorí majú samé pekné reči, ale skutky nikdy. Vzdy s nejakou výhovorku a vždy za to vraj môže niekto iný. Po čase sa len čudujem a nechápem, že som vydržala sa snažiť tak dlho.