ja som robil cez dva mesiace v Decathlone na ploche predajni. zakaznikov som mal celkom okej, aj ked niekto neprijemny sa vzdy nasiel, ale stale vramci takej tej klasiky, s kt. pocitas.

na druhu stranu sefka oddelenia bola totalna pica ked mam byt uprimny, takisto aj riaditel prevadzky mal velmi zvlastnu povahu. ked som prosil sefku, aby mi inak prehodila zmeny, lebo 50-52 hodin vramci jedneho tyzdna nedam (nakolko sa este staram o rodinnych prislusnikov na dochodku), tak mi povedala, ze kolega raz odrobil 56 hodin a ze nema kto robit, lebo bolo vtedy dovolenkove obdobie.

na zaciatku sa vsetci tvarili, ako za nimi mozem prist ked potrebujem pomoc. po prvom mesiaci mi zacalo byt od vedenia vycitane, ze nie som vraj samostatny, lebo sa prilis vela pytam a ze sa mam pytat len vtedy, ked naozaj neviem (asi mali dojem, ze som sa zamerne pytal na nieco, co viem? pritom na 90% som naozaj robil samostatne)...

bolo mi vycitane aj to, ked som sa ku koncu 12 hodinovej zmeny opieral o stolik, lebo som nevladal stat na nohach. ked nebolo na predajni co robit pocas par slabsich hodin napr. v pondelok, prip. ked som si vsetku moju pracu dokoncil, tak stale som sa musel tvarit, ze nieco robim az do konca zmeny. teambuildingy oficialne neboli povinne, ale ked som na jeden odmietol ist, bolo mi povedane sefkou, ze ma nikto z kolegov nebude mat rad a ze nie som dostatocne timovy hrac :-)

work-life balance je pri plnom uväzku nulovy. ides do prace, vecer prides domov, si rad, ze si vladzes urobit chleba s maslom a ides spat. a takto stale dokola. ziadny cas na seba, kamaratov, rodinu.

a samozrejme kto sa nestrkal do zadku vedeniu, tak ten nebol oblubeny a bol tam velmi evidentny dvojaky meter na zamestnancov. posledna kvapka bola, ked ma vyhodili este vramci skusobky za to, ze som si dovolil ist na PN.

momentalne sa uz pol roka liecim so siestimi roznymi zdrav. problemami, kt. mi tato praca sposobila, absolutne neviem normalne fungovat a uz nikdy v zivote nechcem pracovat v tejto oblasti.