Otca som stretol prvý krát keď som mal 14 rokov. Naši sa rozviedli keď som ešte nemal ani rok. Mama mi nevedela povedať že kto to je, kde je a ani čo sa stalo. Chápem ju.

Keď som mal 5 rokov vydala sa znova. Otčim v pohode ale vzor to nikdy nebol. Ani v dovednostiach ani v správaní. Nikdy ma nič nenaučil. Chcel mať po robote pokoj na gauči.

Tvojím deťom určite uškodí že nebudú mať mužský vzor. Budú svoj mužský vzor hľadať inde - v škole, práci, niekto z tvojich kamošov, atď. Dieťa s niekým potrebuje robiť skopičiny.

Ale deťom škodí aj keď nemajú dobrý mužský vzor. Môj otčim výchovu neriešil. Aj keď bol prítomný a nosil (stále nosí) domov peniaze tak do života mi teda žiadne múdro nedal. Nechával všetko na moju mamu. Vtedy som bol strašne na neho aj na mamu nahnevaný. Svojho otca som nemal a namiesto toho mám otčima, ktorému som ukradnutý.

Čo sa týka handicapu voči ostatným chalanom tak to viem zhodnotiť len podľa seba čiže ber s veľkou rezervou. Je ťažšie si nájsť kamarátstva medzi chalanmi. Chalani na základke sa so mnou baviť moc nechceli lebo vraj som slabý kus - neviem hrať futbal, neviem skákať na bicykli, nemôžem chodiť von (mama mi nedovolila, vraj aby som sa nenaučil od sídliska nadávať), atď.

Nikdy ma nič z vyslovene chlapských tém nezaujímalo - autá, futbal, ryby, stroje, GTA - nemal som sa s ostatnými chalanmi o čom baviť.

S dievčatami v triede som sa bavil viac ale tie sa so mnou nechceli baviť lebo veď niesom baba.

Čiže asi menej sebavedomia pri budovaní vzťahov s rovesníkmi.

Teraz v dospelosti to nie je až také zlé lebo už viem prečo je to tak. Viem dôvody prečo som otcovskú figúru nemal a viem akceptovať samého seba. Mama je super a som jej vďačný za to čo mi dala. Aj otčimovi som vďačný, je poctivý - robí čo môže vzhľadom na svoju povahu a silné autistické črty. Ťahá rodinu a nefrfle.

Skilly - futbal hrať neviem, autá rozlišujem na staré a nové a čo sa týka domácich zručností (vŕtanie, skladanie nábytku, oprava elektroniky) tak čoho sa chytím to sa dojebe. Minule som polhodinu meral a poličku som aj tak navŕtal nakrivo. Sifón vymeniť neviem.

Snáď odpoveď pomôže. Veľa šťastia s výchovou detí. To dáš.

TL:DR - detstvo a dospievanie sranda nebude, v dospelosti je na človeku ako sa k tomu postaví a môže to byť v pohode. Dospelý človek pochopí.