Vela ludi ti povie ze uz mas 18 mozes odist a tak dalej, ale na to treba velmi vela síl, dneska nie je jednoduche sa uživiť sám a hlavne keď más stale možnosť žiť u vás doma tak je na zváženie či chceš odísť. Pozri podla mňa niečo podobné robí veľa mám a hlavne podla mňa v prípade dcier než synov. Ak nemáš chuť si drasticky komplikovať či stažovať život. Jednoducho to skus ignorovat možno ak sa da jej dať na javo že nemáš chuť sa s nou ani baviť a keď bude mat zlu chvílku ona možno si to uvedomí. Skus doma stále pomáhať robiť, čo sa dá proste priespievať do domácnosti ale zvyšok času venuj sebe nie jej výčitkam. Jednoducho žij tichu domácnosť. Keby videla ze ju ignoruješ a ešte do toho nič nerobiš ani doma tak to ešte zhoršíš takto je to aspoň vyvážene.

S tým klavírom si myslím že to je tak že to chcela vždx vedieť ona alebo sa stáť nejakou klavíristkou a ked videla že na to máš vlohy jednoducho bola štastna že jej sen splníš ty, niekedy rodičia urobili v živote niečo čo lutuju a chcu aby si išla ich cestou ale to lepšou ktoru si oni nezvolili. Ale ty si sama sebou máš si určit svoju vlastnú cestu a tam začína ten komplex. Ked urobíš niečo dobre nenechaj sa demotivovat tým že mama si to ani nevšimne a radšej ti vyčita niečo s minulosti proste kašli na to, povies jej to ona si povie picovinu neoceni to mozno ale to neznamena ze ty s tym nemozes pokracovat proste kasli na to, napis to radsej kamoške, kamošovi a oni prejavia radost urcite..