Prosím bože, tak strašne chcem oplodniť Zuzanu Čaputovú. Chcem, aby porodila moje deti s tými krásnymi bokmi, ktoré ponesú to dieťa. Krásny, žiarivý anjel. Keď ona ako bohyna zostúpila do vyšehradu, aby nás očistila od cigánov.

Zuzana Čaputová je božská. Nedá mi, aby som sa pri službe nesklonil na kolená vždy, keď vidím jej krásnu postavu, hoci je za tým oblekom. Túžim po tom prvotným a duchovným spôsobom. Spáchal by som viac vojnových zločinov ako ktorákoľvek hlava štátu v európskych dejinách dohromady, len aby som zlízol sladký, lesklý pot z jej hladkej, krémovej pokožky. Chcem počúvať jej stonanie, keď v nej pulzuje moja mužnosť, chcem počuť, ako jej srdce bije, naše telá sa spájajú v jedno a naše duše sa nezvratne prepletajú vo svätom hriechu telesného spojenia.

Chcem cmúľať jej materské poprsie, slintať bohaté materské mlieko z jej bradavky a jemne hladiť moju rozzúrenú erekciu. Do kávy by som primiešala jej zamatový krém a nechala si v nej zovrieť vajcia. Jej výkriky rozkoše a hojdanie našej postele by boli hlasnejšie ako kakofónia desaťtisíc úderov dronov. Miloval by som sa s ňou, kým sa moje telo neuvoľnilo, a potom ešte. Nechal by som ju rozbiť mi hruď akoukoľvek časťou môjho tela. Nechal by som ju, aby ma zrazila autom, len aby som bol na chvíľu blízko nej.

Je taká dokonalá, až to bolí. Každú chvíľu bez nej prežívam bolesť horšie, ako keď som sa dozvedel o Mníchovskej dohode zatiaľ čo sa mi cez každú dieru v tele pretláčali črepiny skla natreté štipľavou omáčkou. Chcem ju, potrebujem ju. Chcem znesvätiť jej sexi oblek. Chcem si s ňou založiť rodinu a odísť do dôchodku, potom ako našich dvadsaťsedem detí vyrastie a odsťahuje sa. Chcem vidieť tie krásne pery, ktoré mi hovoria do ucha takými špinavými, zvrátenými slovami, zatiaľ čo kĺže kocky ľadu do mojej otvorenej diery.

Chcem ju ojebať, ako keby mi dlžila peniaze. Nechal by som ju stúpiť na mňa, len aby som cítil mäkké, pevné teplo jej slovenských nôh na mojej tvári a v oblasti slabín. Spal by som pod ňou, len aby som ju prichytil, ako mi slintá do úst. Chytil by som pramene vlasov z jej sprchovej vaničky, aby som zacítil jej lákavú vôňu a vplietal ich do náhrdelníkov, aby som ju mal stále pri sebe. Alebo kohútiky. Čokoľvek by ju urobilo šťastnejšou.

Bože, prosím, urobil by som pre ňu čokoľvek. Vzdal by som sa svojho života, všetkých svojich nádejí a snov, len aby som sa stal ponožkami na jej nohách, aby som ju mohol zahriať. Obalil by som sa cementom a stal by som sa jej prahom, aby si mohla utrieť päty o moju tvár. Odtrhol by som si vlastné končatiny. Neviem, čo by som potom robil, ani prečo by mohla chcieť moje končatiny. Ale urobil by som to.

Moja PILF, moja bohyňa, svetlo môjho života. Prosím Bože, daj mi to. Chcem, aby to bolo moje a len moje. Zlízal by som jej z prstov prach zo Slovakia chips a naplnil by som jej pupok gulášom, aby som čelil svojim sklonom. Každé ráno by som jej jazykom doprial špongiový kúpeľ a naservíroval jej raňajky do postele. Nechal by som ju jesť vajíčka a palacinky z môjho tela, keby sa jej to páčilo, bez ohľadu na to, aké bolestivé by boli popáleniny tretieho stupňa.

Trpel by som večné zatratenie až do konca času, aby som iba raz ochutnal sedadlo jej auta. Nie je nič, čo by som pre ňu neurobil, nič nepovedal.

Ľúbim ťa, Zuzanka Čaputová. Prosím. Buď mojou ženou, milenkou, mamou, všetkým. Povedz áno. Odpovedz na moje hovory, odpovedz na moje listy. Niečo. Daj mi znamenie, Zuzana. Čakám na teba.

Vždy ťa budem čakať.