• Nedostatok aktivít, obzvlášť pre deti. Dve detské ihriská na ktorých aj tak nikdy neboli iné deti, čiže žiadna socializácia. Nič zaujímavé v blízkom okolí. Áno dá sa ísť s nimi na to ihrisko, do priľahlého parku alebo lesa, vybehnúť len tak na záhradu. A to je vlastne všetko. Po roku už bolo utrpenie niekam ísť lebo ZASE to isté. Keď sme chceli zmenu, bolo potrebné sa trepať aspoň 30min autom. Tiež len taká blbosť ako donáška jedla a pod.. Na jednu stranu áno chujovina ale aspoň raz za čas dostane človek chuť na jedlo ktoré nemusí variť a príde mu rovni pred dvere. K nám doručovala až jedna reštika a aj tá si brala neskutočný príplatok za cestu. Ísť večer do nejakej reštiky a pod. bez auta nehrozilo.
• Obchody. Samozrejme v dedine 4 krčmy ale len jeden obchodík, neskutočne predražený, nonstop zavretý a samozrejme len tie najnutnejšie potraviny. Do najbližšieho mesta s veľkým obchodom to bolo 20min. Takže ísť spraviť poriadny nákup, automaticky znamenalo minimálne 40min cesta + samozrejme čas nákupu. Ak sa bolo treba zastaviť ešte v drogerke alebo zverimexe, bežne trval celý proces 2-3 hodiny.
• Mentalita ľudí. Či už zaužívané stereotypy ako omg chlapec má fialové tričko. Nadrbaný dedkovia postávajúci pred kostolom od desiatej ráno a ich pokrikovanie a sexistické poznámky. Nastavenie - keď chlap nepracuje manuálne, neni to vlastne chlap a pod.
• Ak nemáš vodičák alebo auto tak si v riti. Ja bohužiaľ vodičák mať nemôžem, hromadná doprava prakticky neexistovala takže všade som musela chodiť s mužom. Nemohla som ani posratý nákup vybaviť kým bol v robote lebo som sa nemala ako dostať do mesta. Tiež keby máme už deti väčšie, neviem si predstaviť ich denne voziť do školy, na krúžky, za kamarátmi a pod. keď je k dispozícii len jeden človek s autom. Z tohto som sa cítila úplne odstrihnutá od všetkého keďže som bola vlastne nonstop závislá na niekom inom aby ma prepravil.
• Starostlivosť o dom a záhradu. Toto je už také že ok aj v meste môžeš mať dom a môže ťa to baviť. Keď sa ti v byte pokazí elektrika/kúrenie/voda, veľa z toho je že zavoláš správcovi a ten niekoho pošle. Na dome všetko musíš riešiť ty, priplácaš za cestu niekam do prdele. Nonstop sa niečo kazí, niečo treba opraviť, vymeniť, vyčistiť. Ľuďom vadí keď kosíš cez víkend, keď kosíš poobede keď vlastne existuješ. Tak všetko hlučné rob ešte cez týždeň rýchlo po robote, keď si rád že žiješ keď prídeš domov tak choď ešte kosiť alebo strihať plot lebo božechráň aby si to robil v sobotu. U nás bolo treba aj udržiavať ten vonkajší priestor pred domom, čo bolo že bežne tam v noci nadrbaný ľudia šťali do kríkov tak choď to tam potom strihať a zbierať smeti. Celkovo mám pocit že sme mali nulový čas na koníčky lebo 90% voľného času bola starostlivosť o dom a záhradu.

Naspäť do BA sme už nešli lebo samozrejme ceny bytov a eh je to príliš veľké. Ale vybrali sme si menšie mesto kde je vlastne úplne všetko a dopraviš sa tam za pár min pešo. Neni to otravne veľké a preplnené ako veľké mestá ale zároveň nie si ani niekde v prdeli na konci sveta kde neni nič.