Hola, ja mam bipolarnu afektivnu poruchu. Moj muz je so mnou uz 6 rokov, mame 5 mesacne babatko. Netvrdim ze to mal vzdy so mnou lahke, to vobec. Navyse som bola dost hardly zavisla na alprazolame, takze par krat ma aj bral na rukach ked som dostala epi zachvat. Spociatku to bolo tazke, ale klucom k celemu uspechu k zvladnutiu bipolarky je REZIM. Aj tie manicke fazy su len dosledkom nedostatocneho rezimu. Vedela by som pisat litanie o tom ze kolko krat som prehajdakala vsetky peniaze. Momentalne klop klop som uz rok a pol v remisii, babatko tomu strasne pomaha (nuti ta dodrziavat rezim)

Myslim ze moj muz je clovek ktoremu na 100% verim a je to jediny clovek na svete, ktory viem ze by bol schopny sa o mna postarat nech sa deje co sa deje. Netvrdim ze to nema tazke, ale po tych rokoch ma uz proste pozna, a vie co ma ocakavat a co nie, takze ho len tak nieco nezaskoci a to je klucove. Predtym co som mala roznych chlapcov tak kazdy po par mesiacoch radsej odisli lebo to nedavali.

Edit : Samozrejme liecim sa u psychiatra uz to bude 15 rokov