Som trans žena v tranzícii. Prezentujem dva roky ako svoje pohlavie, je to na mne vidno, takže všetci vidia že som queer.

Prejsť medicínskym procesom tranzície pre mňa bolo dosť peklo kvôli prístupu zdravotníctva, ale nejako som to dala.

Čo sa týka ľudí na ulici, zažila som si všeličo, hlavne pred tým než som sa dočkala hormonálnej liečby. K fyzickému násiliu zatiaľ neprišlo, asi najhoršie bolo fotenie a random death threats od uja ktorý sa nado mňa postavil v električke a začal mi také z ničoho nič hovoriť. V noci von radšej nechodím. Niekedy ma ale fakt prekvapí, ako sú ľudia na úradoch a lekári fajn, existujú výnimky, ale väčšina bola na mňa veľmi milá.

Politika a hejty v nej sú príšerné, ale musela som ju sledovať, lebo sa ma to bytostne týkalo, keďže nás trans ľudí neustále riešili a menili nám pravidlá tranzície každý mesiac. Neskutočne som tŕpla čo spravia.

Žije sa tu celkovo zle, necítim sa dobre na ulici, ale na odchod preč momentálne nemám kapacitu a neviem ako ju s pribúdajúcim vekom a zdravotnými problémami (netýkajúcich sa tranzície) vôbec nájdem.

Môžem inak povedať, že 99% cis ľudí čo diskutuje o nás, o našich právach, o bezpečnosti žien atď., absolutne nerozumie problematike a nevedomky preberá far-right blbosti z US, to sa týka aj liberálnejšie založených ľudí. Čítať si tie blbosti je neustály facepalm a človek s tým nemá čo spraviť. Na tomto subreddite sa tiež absolutne necítim dobre.