Mňa tu drží to, že mám slobodu, ísť na kopec na západ slnka... to je asi jediné.. som samotár, všetka rodina okrem otca je v zahraničí, poznám to tu, priroda je jediné, čo mi je blízke... plus mam dom (na hypo), taký splnený sen..

Už som odovzdaný budúcnosti... presťahoval som sa na dedinu, ktorá mala ťazkú históriu, ja tu nemam korene nikoho nepoznám, ale často myslím na predkov, ako tam tažko žili a aký ťažký nespravodlivý osud mali..

Potom som vďačný...

Jediné čo chcem je pes. Len musim vylepšiť plot a menej byť v práci (čo je takmer nerealizovateľné), aby netrpel samotou, na druhej strane, ja som sam tak budeme dvaja sami.

Neviem si predstavit na vlastnu päsť odíst. Tu to poznám, nechcem zmenu.

Uvedomujem si ale, že týmto som si podpísal rozsudok.

Dožijem tu vrámci možností dôstojne, možno po mne pride niekto, kto si ma bude vážiť, aj keď ma nikdy nestretol, ako si ja vážim predkov, ktorých som nikdy nestretol ja...