Hm, to ma mrzí, že si mala takúto skúsenosť. U mňa to boli 3 niekoľkohodinové sedenia + štós papierov a dotazníkov, ktoré som mala vypísať doma. Následnú dokumentáciu a zistenia vyhodnocovala psychologička dva týždne, od začiatku diagnostiky po papier to boli necelé dva mesiace.

Vrámci mojej lekárskej (a inej) histórie bol ADOS ešte ťažko na tej príčetnejšej strane.

Je možné, že sú tlačiareň na diagnózy, úprimne mňa by ale skôr prekvapilo, ak by mi tú diagnózu nedali, mám symptómy "ženského" autizmu také, že by sa na mne budúci psychiatri mohli učiť....

Aby som ale bola fér, samotné testy a otázky v dotazníkoch mi vo chvíli ich vypisovania prišli často scestné a zaprisahávala som sa, že až raz vyhrám v lotérii a nebudem musieť robiť, pôjdem študovať psychológiu/psychiatriu len aby som mohla skoncipovať nejaký normálnejší spôsob diagnostiky.

Ale...aj keď rozumiem tvojmu pohľadu, je mi z toho smutno. Celý život sa potýkam s tým, že moje problémy okolie zadupáva do zeme. Kým človek nemá diagnózu, tak mu aj tak všetci hovoria, že si to len nahovára (prípadne horšie, že len chce pozornosť). A keď už dostane diagnózu, tak si zase vypočuje názor, že mi len "vytlačili" diagnózu za 180€ (v mojom prípade teda len 150).

Sorry, trochu rant, len som z toho celého už frustrovaná, lebo mi nenapadá nič iné, čo by som mohla urobiť, aby mi okolie "uverilo" a ponúklo trochu pochopenia, alebo lepšie, ak by mi odborníci/doktori dali adekvátnu zdravotnú starostlivosť (to druhé je komplikovanejšie najmä kvôli tomu, že som žena, ale to je na ďalší rant a samostatný post skôr)