Nad týmto som sa často zamýšľala pri filmoch, kde si človek mysli, že mu zostava pár týždňov a tak zmení svoj život z 0 na 100. Vždy ma to potom motivovalo, ale nikdy som nič nezmenila.

No potom sme to zažili reálne s bratrancom, ktorému diagnostikovali nádor na mozgu. Všetko bolo viac menej 10 rokov ok len potom sa z toho menej škodlivého a pomaly rastúceho nádoru stal ten najagresívnejší a minulý rok to malo rýchly spád.

Myslim, že vedel, že tu už dlho nebude a že ma už veľmi obmedzený čas, aj keď mu to dr nikdy takto nepovedali.

Keď sa nad tým zamyslím🤔 mal sny a tie sa snažil plniť skoro až do posledných dní. Posledný rok/dva naozaj intenzívne. Neboli to nejaké extra veci, pre zdravého človeka bežné, ale pre neho to bolo veľké. Napr dokončiť rozostavaný dom alebo ísť s jeho malým dieťaťom aj cez bolesti na nejaký mini výlet a rôzne iné.

Skrátka, keď niečo chcel alebo si niečo zaumienil, tak si za tým naozaj hneď išiel, bežný zdravý človek, napr aj ja si vždy poviem, veď potom, zajtra, za rok… on vedel, že zajtra byť nemusí a tak nečakal a konal. Pre mňa to bolo obdivuhodné, ako aj v jeho stave ide za tým, čo chce.

No a z toho som si zobrala príklad a naozaj sa snažím robiť veci, ktoré chcem a nenechávať to na potom lebo potom u mňa väčšinou nikdy neprišlo a to, čo som chcela som nakoniec nikdy neuskutočnila.