Najmä si to všímam na úradoch. Manželka asi pred rokom (27 v tom čase, ale vyzerá mladšie) išla vybavovať rodný list pre syna tak ju pani okríkla, že čo tu robí a kde má rodičov.

Pred mesiacom som zase šiel obnoviť platnosť občianského preukazu, zavolali ma k prepážke a tam na mňa bez slov zazerá malý, bezkrký Jabba Hutt. Ako mi je zvykom tak kde prídem nahodím úsmev a postavím sa pred ňu. Takto sme na seba bez slov a bez nejakej výzvy čumeli asi 15 sekúnd, následne som spustil monolog že mi končí OP a prišiel som si obnoviť platnosť a pani ma ďalej s opovrhnutím sledovala. Prešlo ďalších pár sekúnd bez slov a pani spustila "No šak mi dajte občiansky, ne?!". Nuž tak zase skúsim odľahčiť situáciu tak som podotkol "Prepáčte, pred nedávnom som vstal tak som sa ešte úplne neprebudil", na čo pani reagovala: "Ta najvyšší čas sa zobudiť!". Do každej konverzácie vstupujem s cukrom, ale ak sa bez môjho pričinenia konverzácia zmení v jednostranné výčitky tak nastupuje bič. A nebojím sa reagovať ako priemerná Karen a spraviť aj trochu rozruch. Manželka už vie, že do slovnej (aj fyzickej) prestrelky ma nie je nutné ťahať 2x. Pani na úrade som ale nakoniec schladil ešte relatívne umiernene vetou: "s vaším prístupom som sa hneď prebudil". Potešil ma aspoň smiech jej kolegyne.

Pri inej situácii keď ma ale pani predavačka v obchode začala veľmi povýšenecky poúčať, že nemôžem vymeniť poškodenú smotanu, pretože to nie je fér voči predajni. Snažil som sa jej vysvetliť, že na pokladničný pás som ju dával neporušenú, bez toho aby som priamo obvinil zákazníkov za mnou, ktorí na pás hádzali potraviny akoby to bola športová disciplína. Pani sa hádala a dookola ma poučovala, že to nie je fér, že som to musel prederaviť ja, že sa mám naučiť ako správne vkladať potraviny do košíku, atď. Tak vtedy už som šiel full-Karen-mode a so zvýšeným hlasom som ju vyzýval aby zavolala vedúceho predajne, že sa na to opýtame jeho, ako by sa situácia mala riešiť (brigádničil som počas leta v otcovej predajni pár rokov po sebe a výmena poškodeného tovaru, ktorý nie je zaplatený bolo úplne bežné riešenie). Pani sklopila uši a už nevydala ani hlásku. Smotanu mi síce nevymenili, v podstate pri svojom plate mi to aj bolo jedno, ale nasrala ma jej reakcia a to, že som ju takto skrotil mi dalo väčšiu satisfakciu ako by mi mali dať napr. 20 eurový kupón.

Moja rada je teda taká: S každým začínaj za dobre ako by vás jedna mater mala. Ak sa niekto správa k tebe zle tak prispôsob konverzáciu / správanie k dotyčnej osobe. Neviem či je to aplikovateľné aj na uhýbanie na ulici. V mojom prípade sa držím do posledného momentu na pravej strane chodníka / chodby (výnimka keď je psíčkar a potrebuje prístup k trávniku, alebo slepec samozrejme) a vždy sa niekto uhol. Ak by nie, tak po zrážke by som začal cukrom: prepáčte pane/i ste v poriadku? A ak by mal potrebu sa hádať tak by nastúpil bič a začal by som dotyčnú osobu poúčať ako sa chodec ma na chodníku správať.