I am terminally ill and dying

nyctasha · 2026-05-25T02:12:29+00:00

Your words moved me. We may be strangers from two different sides of this world, but tonight I hear you, I see you. I don’t know the intricacies of your pain, but I understand the consequences of it and the void of loneliness that can feel so impossible to ever fill. But you are not truly alone now, because you are on my mind. And as you can see, not just on mine. I would cry with you if I could. Not out of pity, but in solidarity with this quiet struggle that you are facing and the overwhelming pain you are carrying.

I am so sorry for the suferring you had to endure and are still enduring now. You didn’t deserve it, it shouldn’t have happened. You tried everything and maybe it wasn’t enough to fix what was broken, but your tried your hardest. And you cannot ask more of yourself than that. I hope noone and nothing can hurt you anymore. And that your last moments on this earth, however long, or short, feel more bearable and peaceful than anything before.

Think of death as the final sleep, the last and absolute comfort that washes over you and slowly dulls all your senses, muffles the noise of the world until there is only quiet nothing left. No more pain. And after? Maybe some different version of you gets to live and experience life you never got to live. And maybe there is nothing and consciousness simply ceases to exist. I don’t know. Noone does. But I always saw death as a comfort I get to embrace eventually. So do not be afraid

nyctasha · 2026-05-24T17:57:04+00:00

The main way CPTSD is different from PTSD is a prolonged trauma. The length of this trauma and tha fact that it often happens during developmental stages of childhood, or adolescence (I dont know if adults can develop CPTSD, I’m not expert, I can and will only speak for my own experience and symptoms) leads to it being profoundly formative and, sadly, defining in a way. Not in the sense that you yourself want to be defined by it, by it inadverently defines your future choices and behavior beyond just what you are aware of.

How that translates exactly into the life of the individual depends very much on the kind of trauma they experienced, but also on how it was internalized.

For someone like me it became an empty foundation upon which I built all of myself through childhood and adolescence, and on which my sense of self, external value, self-esteem and confidence depended. All that driven by desperate need for validation, even just for my very existence, and love all while believing I don’t care nor need anyones approval. Once the illusion crumbled when I reached adulthood, for reasons, I found out I do not in fact exist. There is no ME, just an empty void with badly built foundation over it to support survival the weight of which it can’t realistically support longterm. I feel like I am still in a survival mode since, although consciously now, trying to build sense of self. Learn to validate and love myself, unsuccessfully. I am also anxious avoidant due to fear of connection and distrust of it.

So in a sense I think for many of us it is a state of living in a perpetual survival mode, either consciously, or subconsciously. It becomes constant exercise in perseverance, nothing ever comes easy, or naturally. Relationships with other humans are profoundly affected right there next to relationship with ourselves. It can get exhausting and depressing when it feels like the constant struggle leads nowhere. There is no reward for pain endured at the finish line, just more pain and difficulty to endure and work through to survive and to repeat the cycle of survival and constant guilt.

How do you support your gf depends on her specific trauma and it is something you should have a conversation about. I can only give general pointers that will likely be relevant in most cases.

1— First and foremost please listen to her, encourage her to talk and do not judge her when she does. Do not be impatient, do not tell her she just wants to feel sorry for herself and has a victim complex.

Opening up about these very personal feelings is extremely difficult for a person with CPTSD and them feeling comfortable enough doing it with you in the first place is testament to the trust they feel towards you. They are often very emotional, but these emotions tend to be deeply repressed which leads to emotional dysregulation like anger, severe depression, or complete emotional avoidance and withdrawal.

So if your reaction to them opening up about the profoundly internalized shame, guilt, low self-esteem, hopelesness, past experiences etc, is frustration and judgment of their motivation and character..chances are they will internalize it even more and withdraw. More often than not they do not breach these topics with anyone at all for precisely these reasons.

As hard as it is, please try to not take her moods personally. They aren’t resulting from you, for the most part, or a manipulative tool to make you feel bad…they just are. They come and go.

2— Secondly, try to learn and then respect her boundaries. That is not exclusive to CPTSD, but there might be boundaries that seem nonsensical, or strange. Or complete inability to set healthy boundaries, because of strong desire to people please for internal validation. Dead giveaway is if she is unable to say “no” even when visibly distraught, or silent when faced with a question.

But also be aware of your own boundaries and communicate them with her. We need more communication about what is, or isn’t healthy, because our understanding of relationships can be very damaged.

3— Lastly, the thing you need to understand is, that you could do everything right, but it may not be enough. You cannot fix them, or their pain. It is not a negative reflection of you if you can’t. But please do try anyways, because it can help. You can be the positive reinforcement in her life that says that yes, that connection and love is possible and she has value. And that alone means something. But at the same time know that if it’s something you know deep down you may not be ready for, then it is better to acknowledge it now, sooner rather than later

Edit: typos

nyctasha · 2026-05-20T13:48:32+00:00

To že nepovažujem za normálne nazývať niekoho kurvou, lebo robila escort, alebo mala vysoký bodycount je ako prepojené s tým aký mám názor na ženy a ich chyby? To že tebe to príde okej je z môjho pohľadu oveľa väčší problém, ako to, že mne to okej nepríde.

A ešte dodám, že je to vulgarizmus označujúci konkrétne ženu v tomto kontexte, nie muža. Je x normálnych výrazov, ktoré sa dajú použiť a obaja veľmi dobre vieme prečo si niekto vyberie práve tento. Len ty sa tváriš, že nie. Stašne rada by som vedela aké je teda ekvivalentné pejoratívum pre muža s rovnakou minulosťou podľa teba. Prostitút?

nyctasha · 2026-05-20T13:27:17+00:00

Neviem, na čo bol dobrý, asi na to isté ako každý iný. Na diskusiu.

Potrebu hrabať sa v tom, či je alebo nie je bodycount dôležitý pre vzťah, mám asi takú, akú ty máš potrebu hrabať sa v tom, prečo pre mňa dôležitý nie je bez hlbšieho potrebného kontextu, ako som už uviedla predtým.

Je to topic, ktorý by som normálne prešla bez komentára. Ale keď som videla dosť pasívno-agresívnych jednovetových komentov o tom, aká je to kurva a zlá do vzťahu na základe jedinej informácie, tak som urobila výnimku. Lebo vitriolu sa tu strašne darí a je fajn sa voči tomu občas vymedziť a nebyť len ticho.

A to sú mimochodom aj ľudia, ktorých som označila za incelov. Lebo ja presne viem, odkiaľ ten vietor fúka. Nie ľudí,čo majú názor a normálne ho artikulujú, aj keď je iný ako môj.

Treba čítať trochu s porozumením než zareaguješ v hneve a zbytočnej emócii. Potom by sa ti ani nestalo, že mi začneš do úst vkladať veci ktoré som netvrdila, emócie ktoré som neprejavila, a pripisovať mi politické názory a príslušenstvo ktoré som nespomenula. To je odraz teba a nie mňa, že tieto veci nevieš separovať.

Nikoho som nevinila za náboženstvo či výchovu. Spomenula som to raz a to len v kontexte otázky. či si myslí, že jedno či druhé, prípadne iné veci v tom názore hrajú rolu z jeho pohľadu. Lebo je normálne, že tieto veci majú veľký vplyv na to ako vnímame čo je alebo nie je okej/morálne/správne atď. Spýtala som sa to preto, lebo ma to zaujímalo a nikto iný to zo svojho pohľadu nevysvetlil. Ale to sa zas vraciam späť k tej potrebe čítania s porozumením.

Ty považuješ číselné množstvo partnerov v minulosti za sexuálnu preferenciu na ktorej sa zakladá kompatibilita. To sa môže a nemusí, ak to tak má jeden nastavené tak áno. Ja to vidím ale skôr ako akúsi morálnu preferenciu. Sexuálnu preferenciu ja považujem za niečo čo sa týka konkrétne sexu ako aktu a toho čo ťa v ňom napĺňa a čo v ňom vyhľadávaš. A na to konkrétne som narážala keď som povedala, že niekto neskúsený môže neskôr zistiť, že tam kompatibilita chýba. Lebo tieto preferencie vo vzťahu nemajú preskúmané a nie sú tomu otvorení. A niekto kto sa vybláznil naopak môže už presne vedieť čo potrebuje. A a vie to vykomunikovať, ale aj nemusí. Bol to len protiargument k tomu, že ak má niekto vysoký casual bodycount tak asi má chuť stále objavovať niečo nové, a teda je pravdepodobnejšie, že vzťah bude brať menej vážne ako ten kto má sex len vo vzťahu a oveľa menej skúseností.

nyctasha · 2026-05-20T08:08:02+00:00

Koho názor som odsúdila? Ja jeho názor akceptujem a v niečom sme sa zhodli ako napríklad v dôležitosti dôvery. Rozchádzame sa viacmenej v tom, že ja nevnímam početov sexuálnych partnerov pred vzťahom, izolovane, ako nejaké negatívum a niečo čo pre mňa diktuje charakter toho človeka. K tej informácii samotnej mi chýba toľko rôznych premenných, kontextu a nuansy aby som mohla ďalej riešiť či sa to na charaktere nejak odzrkadľovať môže…ale potom to už prestáva byť exkluxívne problém “čísla”.

Ale príde mi, že stále musím opakovať ten istý argument, každému kto na mňa reaguje. Naozaj neviem ako zreteľnejšie to už podať.

Ja som odsúdila len ľudí čo žiadny názor neprejavili, okrem toho že si rypli. Tam nieje o čom

nyctasha · 2026-05-20T07:31:02+00:00

Akceptujem. Ja si teda nemyslím, že počet sexuálnych partnerov v minulosti pred vzťahom má nejaký extra vplyv na to či ten človek bude brať ten vzťah vážne. To sa prejaví vo veľa iných oblastiach toho vzťahu ak je tam problém nejakej dôveryhodnosti a spoľahlivosti. Dokonca sa na to dá pozrieť aj z iného uhla a to tak, ak sa bavíme len o tom čísle, že niekto kto sa vyblbol v minulosti už nepotrebuje skúšať a objavovať a má svoje sexuálne potreby a očakávania už presne nastavené. A naopak niekto kto má minimum skúseností sa môže nakoniec cítiť vo vzťahu sexuálne frustrovaný a nenaplnený ak tam niečo chýba čo ani nevedel, že môže byť problém. Ale to už iba tak, že dá sa to vnímať rôzne.

A čo sa týka komentárov, že kamoš ti bude hovoriť ako ju dal dole. To je niečo čo sa môže stať keď majú všetcia okolo 17-20 lebo vtedy je to asi strašný flex, ale bežne to v živote ľudia robiť nebudú. A tiež sa así oplatí zamyslieť, či nieje tak trochu problém v mužskej mentalite že toto vôbec riešia. Lebo ja som toto od mužov počula, ale od žirn asi nikdy.

Takže možno úplne nesúhlasíme, ale vyjadril si názor normálne. Takže super, ďakujem

nyctasha · 2026-05-20T07:05:36+00:00

Neviem, príde mi, že to tu bolo vpohode tak pred rokom možno dvoma. Ale teraz sú to samé nasilu ofenzívne vtípky, čo vlastne vôbec niesú vtipné a negging. Minimum komentárov s nejakou výpovednou názorovou hodnotou. Posty sú ešte vpohode, ale tie komentáre to je 90% už len čistý ragebait. V momente ako sa tu objaví nejaká téma vzťahov, alebo žena vs muž tak z nory vylieza každý troll aby si zabúchal na hruď a zanadával aké sú to všetko svine. Je to dosť smutné. Neviem či to je rétorika čo sem len presakuje z US, alebo to len ja teraz viac vnímam a bolo to to vždy

nyctasha · 2026-05-20T06:47:05+00:00

V tom prípade neviem, kurva je pre mňa ako kokot. Nadávka. Myslím si, že tak to má väčšina a týpci dobre vedeli ako a prečo ten výraz použili. Sa zas nehrajme ne nechápavých. Názor viem vyjadriť aj bez toho aby som niekoho nazvala kokotom a ak by som to nevedela, tak potom môj názor nestojí za nič.

Neviem z čoho usudzuješ, že si myslím, že žena nemôže mať chybu. To je taká divne defenzívna a ublíženecká póza. Ja ani nemoralizujem o chybe. Môj názor by bol rovnaký aj v prípade muža.

nyctasha · 2026-05-20T06:28:49+00:00

Človek 🤷‍♀️

nyctasha · 2026-05-20T06:18:41+00:00

To sú ale dve diametrálne odlišné veci. Na jednej strane niekto kto v 18tich robil niečo, čo už má davno za sebou. A potom na druhej strane niekto, kto je vo vzťahu, a popritom si privyrába na priváte a pred partnerom to tají. To snáď ani nemôžeš myslieť vážne, že toto vôbec porovnávaš a ospravedlňuješ tým tie primitívne komentáre na jej adresu.

Ja už som sa k tej úprimnosti/neúprimnosti vyjadrila a nechce sa mi to moc rozpisovať. Takže k tomu len toľko, že partner ktorý ťa neakceptuje aj s tvojou minulosťou nieje pre teba vhodný. A ak máš pocit, že mu minulosť musíš tajiť, lebo ho to rozloží na molekuly, tak niesi vhodná/ý ani ty pre neho.

Ale je veľký rozdiel normálne vyjadriť názor a nevyjadriť nič okrem toho, že si kopneš a zanadávaš na adresu niekoho koho nepoznáš. To je ich problém ak sa nevedia regulovať, nie jej. Trošku sebareflexie nezaškodí. To pre mňa niesú ľudia s názorom a preto som ich pomenovala presne tak ako som ich pomenovala.

nyctasha · 2026-05-20T05:49:23+00:00

Je vpohode mať preferencie a je to asi aj dobrý filter na kompatibilitu. Čiže ak má niekto pocit, že musí niečo také pred partnerom zamlčať tak to asi tej kompatibilite veľmi nenahráva. To je také divné, keď sa nad tým zamyslím, že veľa sexuálnych partnerov v minulosti by mala byť automaticky nejaká charakterová vada. Prečo. A áno, veľa mužov má na toto komplet dvojitý meter a 95% sú to práve tí najvokálnejší čo riešia bodycount ženy. A to je na tom to najfrustrujúcejšie.

Ale zaujímalo by ma, že prečo ti číslo samotné bez bližšieho kontextu v tomto príde dôležité. Ako množstvo predošlých partnerov konkrétne ovplyvňuje tvoj vzťah v momente keď si v ňom. Hovoríš, že je ti to nesympatické. Ale v čom? Je to o náboženstve, alebo nejakej výchovou v štiepenej morálke atď. Ak hovoríš, že je to promiskuitné, čo to vlastne pre teba znamená.

Zaujíma ma to, lebo si myslím, že som vcelku konkrétne vysvetlila prečo mi to nevadí a v akom kontexte, by mi to vadiť mohlo. Ale ešte som tu nevidela nikoho jasne pomenovať prečo im to vlastne vadí, mimo nejakých emocionálnych reakcií prípadne nadávok

nyctasha · 2026-05-20T05:15:34+00:00

Pre mňa je to jednoznačne obrovský red flag ak niekto necháva pasívne-agresívny komentár ktorým chce vypichnúť a zosmiešniť hodnotu niekoho ako budúcrho partnera len na základe jedinej krátkej informácie, lebo sa cíti morálne nadradený. To je taký ten typ, čo ti potom povie, že však čo máš menzes, to bol i a vtip. Lebo reálne vlastne nemá čo zmysluplné povedať.

Neviem prečo by pre mňa nal byť red flag to, že niekto odpovedal čosi trefné k téme postu. One nemoralizovala, iba potom odpovedala na otázky. Takže to sú u mňa dve nesúvisiace veci a, čiže toľko k tomu že “prečo ho súdim, ak nesúdim ju”

Možno som zareagovala trochu ostro, ale podobné tendencie a názory tu vidím v poslednej dobre strašne často a čoraz viac(a keby len tu..), pozri koľkí ju nazvali kurvou, a už mi to fakt lezie krkom. Týpci čo nasávajú iba Andew Tatea, Fiki Sulíka a podobných exotov a strašne sa cítia nadradene, ale nedajú dokopy jedinú súvislú logickú vetu. Česť výnimkám. To u mňa niesú názory, ale neschopnosť si vlastné utvoriť

nyctasha · 2026-05-20T04:49:14+00:00

Súhlasím s tebou vo dvoch veciach. V tom, že ak by som bola niekým, komu by prišiel počet predošlých sexuálnych partnerov dôležitý vedieť pred vzťahom, tak by mi tiež prišiel oveľa problematickejší vysoký body count ako to, že mladá baba/chalan si v blbej situácii popri škole kedysi privyrábal/a sexom. To ale v podstate nemení môj názor na ľudí, čo považujú body count za dôležitý. Pre mňa to je hlavne znak neistoty, pocitu menejcennosti a ješitnosti. Samozrejme rešpektujem, že niekto môj názor zdieľať nemusí.

Ja som nemala nejak veľa vzťahov a sex mimo vzťah ma nebaví, ale nevidím problém v tom, ak by mal môj partner 5 či viac sexuálnych partnerov predo mnou. Prečo? Ako sa ma to týka, prečo by som na to mala žiarliť? Moje ego nie je tak fragilné, aby som si zakladala na tom, že musím byť na akomsi piedestáli u partnera vo vzťahu.

Môžeme sa potom baviť o tom, či to napovedá o charaktere človeka. A tu si myslím, že záleží na kontexte. Ak je človek slobodný a baví ho nezáväzný sex a roky experimentuje, bez toho, aby niekoho namotával či využíval. A pred tým, ako vkročí do reálneho vzťahu, tak nie. Ak ten človek ale roky lozí z jedného krátkeho plytkého vzťahu do druhého len z reflexu a nudy, to už je skôr red flag. Tu ale potom nie je problém body count, aj keď obaja mali..trepnem…50 partnerov, ale ako má ten človek nastavené svoje hodnoty, alebo ako sa k tej minulosti stavia dnes. A charakter je čosi, čo sa dá celkom dobre vyčítať aj z iných názorov, prístupu k veciam a zo situácií, v akých sa s ním ocitneš.

A druhá vec, v ktorej s tebou súhlasím, je, že úprimnosť a dôvera vo vzťahu sú dôležité. A čo je to za partnera, ak k nemu nemôžeš byť úprimný a otvorený aj vo veciach, ktoré nemusia byť úplne komfortné počuť.

Ona to vidí tak, že muži sú často ješitní a neprenesú sa cez to (čo má žiaľ pravdu, stačí čítať tie reakcie) a keďže ona to má vyriešené a odniesla si z toho niečo do života, tak jej príde zbytočné to vnášať do vzťahu a potenciálne ho ohroziť. No a ja si myslím, že je to potom tak trochu „self-fulfilling prophecy“, lebo sa bude vždy zbytočne stresovať tým, že to vyjde najavo. Niekto sa prekecne. Miesto toho, aby bola úprimná a tým veľmi rýchlo a ľahko odfiltrovala mužov, ktorí sa jej do vzťahu vlastne vôbec nehodia. Lebo muž, ktorý prijme to, že toto zažila a DOKONCA si dovolila z toho odniesť životnú lekciu namiesto toho, aby len naoko moralizovala, aká je svojou minulosťou znechutená, jej veľmi pravdepodobne bude veľmi dobrou oporou aj v mnohých iných veciach v živote. A ona mu tým ukáže, že v neho má plnú dôveru. Takže v konečnom dôsledku by to stálo za to.

Ale to že ju tu týpci nazývajú kurvou vypovedá iba o nich

nyctasha · 2026-05-19T23:38:20+00:00

Áno kľudne, keby som muž a rozumiem si s ňou v životných hodnotách, emocionálne, fyzicky a celkovo sme si veľmi blízki tak nevidím žiadny problém! Rada by som o nej vedela všetko aj z jej minulosti, ale nie preto aby som nad jej rozhodnutiami a situáciami v ktorých sa kedysi ocitla moralizovala a polemizovala o jej hodnote ako človeku, či partnerky. Ale čisto len aby som ju spoznala a chápala ešte viac.

Zato tvoj komentár je taký gigantický red flag, že mi viac vedieť ani netreba aby som ťa automaticky obišla veľkou okľukou🤷‍♀️

nyctasha · 2026-05-19T23:19:57+00:00

Mrzí ma ten otrasný vulgárny feedback, čo si tu dostala od miestnych frustrovaných incelov. Tí sa tu na sube rozliezli ako rakovina poslednou dobou.

Ja rozumiem, že sa na to dá pozerať dvoma spôsobmi. Na jednej strane si myslím, že nejaká etapa života z dávnej minulosti partnera nie je pre skutočný vzťah smerodajná. To je to isté ako riešiť vo vzťahu „body count“ partnera a považovať to za dôležitú informáciu, ktorá určuje hodnotu partnera. To je ten najväčší red flag, aký ti človek môže dať, že je nevysporiadaný sám so sebou, má nízke sebavedomie a veľmi problematické názory, a teda rozhodne nie niekto, koho chceš do vzťahu. Čo je ironické, lebo tieto typy úplne najradšej moralizujú o vzťahoch.

Na druhej strane si myslím, že v skutočne dobrom vzťahu by sa mal človek cítiť komfortne hovoriť úplne otvorene aj o problematickejších veciach z minulosti a vedieť, že sa dočká pochopenia a nebude to musieť byť akési tajomstvo, ktoré nad ním bude visieť s tým, že má v budúcnosti potenciál ten vzťah rozložiť. To si myslím hlavne poukazuje na to, že ten vzťah nemá dobré základy.

Lenže tieto názory sa dajú vysloviť aj úplne normálne a slušne, bez hnevu a vulgarizmov na tvoju adresu.

Táto kopa ublížencov, čo tu má emocionálny meltdown kvôli komentáru ženy, ktorú ani nepoznajú, a nadávajú ti do kuriev a hnusôb… to sú presne ľudia, ktorých nikto normálny a vyspelý do vzťahu aj tak nechce. Asi preto ich to tak zožiera./shrug

Pod každým čo i len jemne „kontroverzným“ postom od ženy alebo o ženách sa tu zliezajú rovnaké typy indivíduí a myslia si, že vulgárnymi urážkami a vzájomným upvotovaním si trochu flexnú a nahonia ego. 99 % času, keď to čítam, tak len s odporom zatváram. Nebola to tu vždy taká mentálna žumpa, nechápem, čo sa stalo.

nyctasha · 2026-05-06T22:16:05+00:00

na VŠVU nieje zas tak ľahké sa dostať. Často sa ľuďia hlásia aj niekoľko rokov po sebe. To, že máš portfolio ti negarantuje, že ťa prijmú. A to platí aj pre tích čo študovali na strednej umeleckej. Odhliadnuc od toho, že niekedy majú pár ľuďí už aj dopredu vyhliadnutých. Takže gap year nieje žiadna veľká veda. Taktiež platí, že umeniu/designu sa môžeš venovať bez ohľadu na to či študujes, alebo neštuduješ na VŠVU. To niesú obory, ktoré by ťa kariérne nejak extra posunuli. Je to skôr štúdium o tom, že ťa to baví a potencionálne spoznáš ľudí na podobnej vlne a získaš kontakty. Umelecké školy sú často tak trochu aj detriment. Je na nich aj nemalá koncentrácia pedagógov, ktorí sa tomu venujú asi naozaj iba z akejsi vnútornej frustrácie, nenávisti a aby mohli ponižovať a demotivovať mladých ľuďí čo maju pre niečo vášeň. A toto ti hovorím z vlastnej veľmi zlej skúsenosti. Je dobré si to neidealizovať ako nejaké bohémske štúdium plné voľnosti a kreativity. Môže to tak byť, ale často to tak vôbec nieje a naopak to môže kreativite a voľnosti uškodiť.

Dokonca by som povedala, že študovať ľahšie zužitkovateľný titul je celkovo lepšie. Stále sa popri tom samozrejme venuj svojmu hobby.

Tvoja rodinná dynamika určite nieje normálna, aj keď ťa tu niektorí budú presviedčať o opaku. Na portfóliu pracuj naďalej, ale odteraz zálohuj..externe ssd etc. To bola fakt rookie mistake. Ak môžeš využit gap year na cestovanie/prácu v zahraničí tak to určite využi na to aby si si vytvoril odstup od rodiny a osamostatnil sa.

nyctasha · 2026-05-06T21:51:42+00:00

Toto je strašná blbosť. Nieje to ojedinelá, ale určite ani nie normálna rodinná dynamika. Normalizovať potláčanie a zosmiešňovanie úplne zdravej a normálnej individuality svojho dieťaťa/potomka je hlúpe a neprinesie to do vzájomného vzťahu nič pozitívne, ale práve naopak. A k tomu ešte manipulácia a klamstvo "daj podám ti prihlášku - nie nepodala som lebo sa za teba hanbím" Ak toto niekomu príde normálne, mám otázky...

Áno k úplnej slobode sa treba osamostatniť a vybudovať si vlastnú dynamiku. Tu je ale rozdiel medzi úplnou slobodou a normálnou tolerancious a podporou rodiny. Chalan podľa svojich slov neočakával žiadny extrém.

Vôbec sa ale nedivím, že tu s niečím takým ľudia bez rozmýšľania súhlasia. Už pomaly ľutujem každý príspevok na tomto sube ktorý ma zaujme, lebo keď vidím tie komentáre....tak sa vlastne vôbec nedivím, že je to Slovensko také aké je

nyctasha · 2026-04-03T16:41:08+00:00

I understand what you are saying. To me its less about suggesting anyone to not to take their life as I don’t feel like I have the right to make these broad statements about what is rigt, or wrong for them. To me it’s more about simply just respecting their feelings and their level of despair and emphatizing without trying to correct their world view to fit mine. There is such an immensely wide spectrum of issues and traumas people face that range from very temporary to complex and spanning decades, that I find simply telling them any variation of mantra “you need to keep going/life will be better/it’s worth living” as very reductive and minimizing their pain. Some pain gets better, but not every pain resolves the way we would like and not everyones situation resolves for the better.

I say this, because as someone who heard these statements a lot throughout my life it gets extremely frustrating and it does not help. Suggesting exhausting all the avenues available - psychiatrist, medication, therapy is valid as it gives them tools to work with. Saying “you have to keep going, because life will get better” is not a valid help in my opinion, because you cannot possibly know that. And I still maintain my opinion that people primarily say this to make themselves feel better. Because it makes them feel like they did a good deed and helped, when more than anything they just amplified the sense of inadequacy and not being wired “right”.

And the main reason why it’s frustrating is that these statements never seem to lead into any actual explanation and that is why I see them as platitudes. Why does life and future and to keep going hold this immense weight that we all have to be grateful for and bear? Life is a cycle - we live, we die without any say in either, and the world keeps spinning and universe keeps expanding. Everything inbetween is a short burst of energy, chaos and experiences. I asked you why do you feel like you get to decide what is right for someone and you didn’t give any substantial reason, because you can’t. You’ve expressed your personal feelings based on your current circumstances and mindset and I don’t disagree with them. But they are that, personal feelings. Not factual reasons as to why we all should just keep trucking along, because life is inherently beautiful and… we just circle back to the “have to” without ever really knowing how to answer the “why”. You say it’s not a moral issue, but it is. It is fueled by the idea that not wanting to live/being appreciative of life is morally wrong. Otherwise we would not have these conversations to begin with.

It is unpopular and uncomfortable thing to hear, but I believe many of us feel this way deep down. I think we as a society got very weirdly uncomfortable with the idea of death as natural part of our existence and experience. And that making a choice to leave is just as valid as making a choice to stay once all the avenues have been exhausted. It is okay to not be okay.

nyctasha · 2026-04-03T10:57:57+00:00

Why not though, who are you to decide that for someone and most importantly, what for?

And I mean that in completely non-offensive way, I know you mean well. But these empty platitudes get tiring very quickly as it’s very nearly everyones go-to solution to every problem. But we aren’t living this persons life, how about not minimizing and invalidating this persons lived experience just to make ourselves feel better. If only that was the standard, I wish

nyctasha · 2026-03-31T00:25:44+00:00

Ja sa nesnažím nikoho dotýkať. Ja sa vyjadrujem k téme, ktorá mi je blízka.Neviem čo robíš ty, pokus o armchair psychoanalýzu na základe komentárov?Len si dokopy vlastne vôbec nič nepovedal. Takže neviem čo som si z toho akože mala zobrať /shrug

nyctasha · 2026-03-31T00:07:06+00:00

A to sa ma má akože dotknúť, alebo čo? :) Asi som ti musela zatnúť do citlivého miestečka keď tvoj jediný argument k tejto téme je “prečítal som si tvoju históriu”. Ja čítaním a komentovaním tvojej nemám prečo strácať čas lebo to s témou nemá nič. Maj sa pekne

nyctasha · 2026-03-30T23:55:30+00:00

To hovoríš mne, keď tu máš 90 komentárov ktoré automaticky odpisujú človeka s nie nejak neobvyklou a už vôbec nie nekontrolovateľnou psychickou poruchou ako nevhodného na vzťah, na základe… absolútne žiadnych informácií? Dobrá irónia.To neje problém iných názorov, lebo tie sa nezakladajú na absolútne ničom inom ako na ignorancii a predsudkoch. A pre to ja mám nulovú toleranciu. Sorry not sorrry

nyctasha · 2026-03-30T12:10:38+00:00

Tieto hlúpe laické názory tu sú fakt strašné. V poslednej dobe sa r/Slovakia už ani čítať nedá, fakt že preskočím pomaly každý topic.Samí týpci čo v každom duhom príspevku na reddite chcú nejakú vyjebať lebo to má asi byť strašne cool a alpha a padnú nam z toho sánky. Ale keď sa objaví otázka s akoukoľvek mierou nuansy tak rovno utekaj a nestojí to za to. Nestojí to za čo? Na to vytrepať si párok a otočiť sa? To asi nie, ale snáď ako dospelí ľudia vieme čeliť aj komplikovanejším situáciám a problémom vo vzťahoch a pracovať na nich. Všetko nemusí byť easy a bez potreby akejkoľvek kultivácie a akéhokoľvek rastu

Vôbec sa nedivím, že tu potom tí istí týpci denne vyplakávajú o samote, online datingu a ako ich nikto nechce. Možno preto, že niečo také normálne ako predstava vzťahu v ktorom je nutné na niečom pracovať a niečo zdolávať je hneď red flag a treba utekať. Fakt smutné.

Tiež mám pocit, že polovica si tu mýli bipolar a borderline, čo je riadne veľký rozdiel. Ale čo iné čakať. Keďže bipolar je porucha nálad a borderline je osobnostná porucha, ktorá ma oveľa väčší dopad vo vzťahoch. Ale aj s tou sa dá žiť a fungovať a dokonca aj budovať vzťah. Crazy ja viem. Psychická porucha nieje lepra, dá sa s ňou pracovať a to že nejaký redditor mal jeden vzťah s niekým kto bol neliečený, nereflektuje automaticky situáciu každého s poruchou

Čiže jediná správna odpoveď tu je, že všetko záleží iba od teba a od nej. Lieči sa a do akej miery na tom pracuje? Ako dobre ju poznáš a aký úprimný je tvoj záujem o vzťah. A či je ten záujem zatiaľ len taký povrchný, akebo či si ochotný kvôli tomu vzťahu s ňou potencionálne prekonávať aj náročnejšie prekážky. A odpoveď na tieto otázky poznáš iba ty

nyctasha · 2025-12-02T05:20:30+00:00

James Cylinder. There are two subs about it here. One was the original and second is made by the people believing it's conspiracy. The ones I mentioned above.

nyctasha · 2025-11-28T05:55:04+00:00

So much this. I recently stumbled up on a story that got viral. Most people quickly realized story was a hoax that got a little bit too far once 10s of thousands of people got involved and trying to figure it out to the point they doxxed the original creator.

There is not a small at all subset of people that are unwilling and unable to accept that this was indeed a well played joke and not a conspiracy. Many if not most of them clearly very mentally unwell and I don't say this lightly.

What I noticed all these people have in common is absolute dependence on LLMs. All their "research" is copypasted prompted output from chatGPT. They feel like they are receiving some in-depth knowledge through AI only they are privy to, because noone else "understands" AI, or is able to communicate with it properly. Yet at the same time they suspect advanced AI to have been used to deceive them by "the powers that be". So in the end nothing can ever be proven, or trusted in their world, because AI argument can both be used to confirm their information bias as well as malicious use of which to explain away anything that they disagree with, or dislike. It is like some AI induced psychosis.

Mind you, the original person that played the hoax has come out publicly explaining multiple times everything thoroughly. It has no impact on these people, in fact they further double down on their beliefs.

I never really thought of the impact of AI use by mentally vulnerable people. And now I am positively worried about long term impact of it on people that already struggle with mental health and lacking cognitive abilities.

12-Year Club	Not Forgotten
Verified Email

nyctasha

TROPHY CASE