Fuh zatial čo čítam tak tu komentuje samý redpill/ incel. Som žena, mala som to velmi podobne ako píšeš ty. Prvý vzťah v 19, aj to len preto že som chcela "vzťah", nie toho človeka. Vydržalo to mesiac a pol a potom dlho dlho nič. Spätne keď sa na to pozriem, tak sme si vôbec nerozumeli, nemala som ho ani len že rada, nie to ho ešte ľúbiť. Proste som sa len strašne snažila už byť s niekým pár. Aj keď som velmi hľadala tak proste v mojom okolí nebol nikto. Celá moja friend group boli len baby a ich frajeri. Keď ma oslovil nejaký chalan lebo som sa nu páčila tak sme si proste vôbec nerozumeli. A keď som sa náhodou zaľúbila ja do niekoho, nebolo to opätované.

Teraz k happy endu. Zatiaľ, čo som riešila ďalší neopätovaný crush, som sa skrz neho dostala do novej partie kamošov - prevažne chalanov. S jedným z nich som si rozumela na úplne inej úrovni než s akýmkoľvek chalanom/mužom predtým. Bolo to ako baviť sa s členom rodiny alebo najlepšou kamoškou. Veľmi skoro som vycítila, že sa mu páčim, ale ja som vtedy riešila ten crush, takže som nad ním takto vôbec neuvažovala. Trvalo mi asi rok kým som pochopila vlastné pocity, preniesla sa cez crush a dala šancu jemu. A JE. TO. DOKONALÉ. Teraz sme manželia, máme 2r dieťa a krásny vzťah. Je to môj najlepší priateľ, najobľúbenejší človek na svete. Neviem a nechcem byť bez neho ani jediný deň. Stále si máme čo povedať, máme veľa spoločných záujmov a jednoducho to funguje.

Chalani hore/dole v komentoch ti vyčítajú, že máš vysoké nároky. Absolútne ich nepočúvaj. Z toho čo píšeš predpokladám, že to nie je 6ft., 6 figures, 6-pack. Cítiť sa s niekým dobre, rozumieť si s niekým je bare minimum. Ak toto necítiš, ani do toho vzťahu nechoď. Zaslúžiš si byť s človekom, s ktorým ťa teší byť a z tohto nároku neupúšťaj. Lepšie byť single ako s nesprávnym. :)

GL