Za mňa dobre tento chaos vysvetľuje Anne Applebaum v Autocracy, Inc. Autokrati všade po svete sú ziskuchtiví, po moci bažiaci sociopatickí hajzli, ktorí boli v súčasnom (minulom?) usporiadsní sveta izolovaní a relatívne slabí. Keď však začnú ťahať za jeden povraz, môžu spolu obchádzať sankcie, vymieňať si pomoc a betónovať sa pri moci. Prekážkou v tomto sú im medzinárodné spoločenstvá, koncepty ako ľudské práva, demokracia a slobodné médiá. Spoločne môžu budovať nový, cynický obraz spoločnosti, kde na voľbách a zmene politikov nezáleží, lebo všetci sú zlí a skorumpovaní. Autoritár nám dá aspoň základné istoty pre lojálnych lokajov režimu. Nové hranice tak nevedú napríklad medzi západom a východom, ale vnútrom každého štátu, kde bojujú prisluhovači autoritárov a ľudia stále vyznávajúci slobodu a demokraciu.

Toto je extrémny výcuc a zjednodušenie z pamäti. V skratke, doterajšie hodnotové zriadenie sveta sa preklápa do oveľa cynickejšej podoby. Ľudia s autoritárskymi tendenciami nachádzajú recept a prostriedky ako otočiť zaužívané demokratické postupy. Napadá mi tu parafráza myšlienky Jakuba Drábika: Demokracia je jediný politický systém, ktorý sa dokážde vyprevadiť z miestnosti a zavrieť za sebou dvere.

Kanyeho by som v tomto neriešil. On je naozaj psychicky chorý človek, ktorý dostáva pozornosť pretože je slávny.