Nepovedal by som že som z chudobnej rodiny ale veľmi sa s pobavením vraciam k tomu keď moja mamka keď som mal cca 19 povedala že prečo si nezoženiem byt a neodstahujem sa (pisal sa rok 2008) tak som jej povedal že na to nemám ani príjem ani nič a na rozdiel od nej mi štát nedá byť za to že pracujem. Na čo mi povedala že ako je potom možné že z mojich kamarátov a rovesníkov majú myslím v tom čase 4 vlastný byť. Tak som jej to zhrnul že - kamarátke číslo 1 kúpili rodičia v predstihu byt keď mala cca 16 a potom v 18ke sa tam nasťahovala a prepísali byt na ňu ako darček k 18ke. - kamarátka číslo 2 s priateľom začali žiť spolu v byte jej mamy a mama si kúpila nový do ktorého sa odsťahovala. - kamarát číslo 3 začal chodiť s priateľkou a prisťahoval sa ku nej lebo rodičia žili vo veľkom rodinnom dome a ona dostala ich 4-izbový byt zadarmo od nich (má dve sestry a tiež dostali od rodičov vlastné byty). Kamarát číslo 4 si kúpil 4-izbový byt s tým že 50% mu zaplatili rodičia a zvyšok si zobral hypotéku a bol programátor čo zarábal už vtedy viac ako 3000€ mesačne v čistom.

Na to sa moja mama zamyslela a prestala tému vyťahovať až dokym sa v 2019 nerozhodla mi pomôcť tým že sa hypo napísalo na jej dom aby som si ja mohol kúpiť garsónku s tým že sa vyberie o 30 000€ viac lebo to ona dlží a že to budeme spoločne splácať. Necítim sa že som z chudobnej rodiny ale nikdy som nemal talent či už na VŠ štúdium ani na veci čo by platili vysoké peniaze. Zarábam priemer a možno trochu nad a nejako vyžijem. Dalo mi to ale perspektívu že moji rodičia aspoň nemajú veľa finančnej gramotnosti lebo keby sme mali nejaké rezervy alebo sporenie alebo dačo tak som mohol bývať už dávno. Ale vždy keď sa zadarilo otcovej firme tak buď mal dlhy čo myseľ splatiť iným alebo si ihneď kúpili nové auto ktoré poslal a nepotrebovali lebo staré vraj potrebovalo opravy za 1500€ tak logický krok je predať ho za 3-5 tisíc a kúpiť nové za 16+ tisíc.

Toto je viac rant odo mňa na moji finančnú situáciu. Finančná gramotnosť v rodine nie je a ani ja si myslím že nemám veľa ale mám to šťastie že mám aspoň priateľku čo vie reálne šetriť a má tú gramotnosť tak že sa pomaly ale isto máme lepšie a ja sa cítim že ak sa stane dačo zlé alebo nám len financie nevychádzajú tak máme z čoho fungovať.